Bitka pri Lipanoch: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Wikilinky Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
→Bitka: wl |
||
Riadok 21:
== Bitka ==
V nedeľu [[30. máj]]a [[1434]] sa postavili proti sebe, neďaleko malej [[dedina (všeobecne)|dediny]] [[Lipany (Vitice)|Lipany]] pri [[Kolín]]e, spojené sily radikálnych husitov ([[Táboriti]], vedení [[Prokop Holý|Prokopom Holým]] a [[Sirotkovia]] [[Ján Čapek zo Sán|Jána Čapka zo Sán]]) na strane jednej a koalícia [[umiernení kališníci|umiernených kališníkov]] a [[katolík]]ov na strane druhej. Umiernená strana bola početne značne silnejšia, ale radikáli sa zasa mohli pochváliť zohranou a skúsenejšou armádou. Inak však medzi stranami veľké rozdiely neboli.
Obe používali klasickú [[husitská taktika|husitskú taktiku]] a výzbroj. Proti iste skúsenému a úctyhodnému veliteľskému tandemu Prokop Holý a Ján Čapek zo Sán sa postavil nemenej skúsený a schopný umiernený kališník [[Diviš Bořek z Miletínka]], starý spolubojovník [[Ján Žižka|Jána Žižku]].
Riadok 27:
Bitka sa zo začiatku vyvíjala trošku nudne. Radikálna strana, ktorá dorazila na bojisko skôr, zaujala výhodné postavenie na návrší juhozápadne od Lipian a uzavrela sa vo [[vozová hradba|vozovej hradbe]]. A čakala. S dostatkom zásob si mohla čakanie dovoliť, spoliehala sa totiž na nervozitu svojich nepriateľov, ktorí budú nervózni z toho, že ich vlastné panstvá a oblasti sú nechránené. Posily navyše očakávala iba ona. Výsledkom mal byť buď rozpad a oslabenie katolíckej strany, alebo jej generálny útok, no za veľmi nevýhodných podmienok. Velitelia umiernených si tohoto samozrejme boli vedomí (na mieste svojich nepriateľov by nepochybne zvolili rovnaký postup) a rozhodli sa použiť lesť, ktorá by patovú situáciu vyriešila.
Diviš Bořek z Miletínka rozdelil svoju [[
A v tej chvíli sa Prokop Holý a Jan Čapek zo Sán dopustili osudnej chyby. Pri pohľade na utekajúceho nepriateľa si „Boží bojovníci“ spomenuli na predchádzajúce ľahké víťazstvá nad [[krížová výprava|krížovými výpravami]] a na svojich [[spanilá jazda|spanilých jazdách]], ktoré im [[Boh]] "daroval" a otvorili vozovú hradbu, aby aj teraz znovu zničili dezorganizovanú a demoralizovanú jazdu nepriateľa. Umiernení počkali, až bude Jan Čapek zo Sán dosť ďaleko od hradby a všetci budú zaujatí sledovaním rodiaceho sa masakru, a potom ich skrytý oddiel zaútočil. Nebol dosť silný, aby dobyl vozovú hradbu a zničil nepriateľa, ale na to, aby splnil svoju úlohu a udržal nepriateľskú hradbu otvorenú až do príchodu pechoty, bol silný dosť. Vzápätí potom, čo zaútočil, sa vozová hradba umiernených rozpadla a pechota sa vrhla jazde na pomoc. Ustupujúci oddiel prestal utekať, obrátil sa, aby sa stretol s jazdou sirotkov. Až nečakaná zmena v správaní nepriateľa vzbudila v hlavnom veliteľovi sirotkov podozrenie. Jediný pohľad na bojisko mu povedal všetko. Videl valiacu sa pechotu umiernených, a videl boj, ktorý sa rozpútal v neuzatvorenej medzere medzi vozmi, ktorou opustil svoju pojazdnú pevnosť. Okamžite mu bolo jasné, že sa nepodarí včas uzavrieť ani vnútornú hradbu.
| |||