Klement VII. (pápež): Rozdiel medzi revíziami

Na konci roku 1526 sa oddiel nemeckých [[lancknecht]]ov o sile asi dvanásťtisíc vojakov dostal cez [[Alpy|alpské priesmyky]]. Vyhladovaní a slabo vystrojení žoldnieri, posmeľovaní v nenávisti voči „protiluteránskemu“ a vierolomnému pápežovi, videli ľahkú korisť v dobytí Ríma. 6. mája nasledujúceho roku vpadli do mesta a strašným drancovaním a vraždením ho obsadili. Klement VII. bol nútený utiecť z [[Vatikán]]u do [[Castel Sant’Angelo|Anjelského hradu]] (pripomienkou týchto udalostí je dodnes slávnostná prísaha príslušníkov [[Švajčiarska garda|švajčiarskej gardy]], konaná každoročne práve 6. mája). O niekoľko dní bola však pevnosť cisárskymi vojakmi obkľúčená a pápež sa 5. júna vzdal. Od tohto dňa sa na nasledujúcich šesť mesiacov stal cisárskym väzňom v Anjelskom hrade. Slobodu získal až začiatkom decembra 1527 za cenu značných politických ústupkov a po vyplatení obrovskej náhrady škôd. Spečatením „priateľských“ zväzkov medzi pápežom a Karolom V. sa stala svadba medzi cisárovou nelegitímnou dcérou [[Margaréta Habsburská (1522 - 1586)|Margarétou]] a florentským vojvodom [[Alessandro de' Medici|Alessandrom de' Medici]] (pravdepodobným synom Klementa VII.).

 

 

Ďalšie záujmy Klementa VII. boli od toho času plne podriadené vôli cisára. Spoločne s Karolom V. sa dohodli na postupe proti nemeckým heretikom ako aj proti Turkom, ktorí po víťazstve pri [[Bitka pri Moháči|Moháči]] v auguste 1526 nezadržateľne postupovali na [[Viedeň]]. Vyjadrením Klementovej podriadenosti bola Karolova cisárska korunovácia 24. februára 1530 v [[Bologna|Bologni]], ktorá bola poslednou cisárskou korunováciou vykonanou pápežom.

 

 

== Nástup reformácie ==