Supratekutá látka: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:helium-II-creep.svg|náhľad|Hélium II sa vzlína po povrchoch, aby našlo svoju vlastnú hladinu - po krátkej chvíli sa hladiny v dvoch nádobách vyrovnajú. [[Rollinova vrstva]] tiež pokryje vnútrajšok väčšej nádoby; ak by nebola zatvorená, hélium II by sa vyplazilo von a uniklo.]]

Vysvetlenie fyzikálnej podstaty supratekutosti nie je jednoduché. He II v rademnožstve pokusov vykazovalo existenciu viskóznych trecích síl. Z toho plynulo, že He II sa chováspráva ako supratekutá a viskózna látka súčasne. Tento "paradox" je dôležitou časťou popisu fyzikálnych vlastností He II, ide o tzv. ''dvojkvapalinový model'', ktorým možno vysvetliť veľa vlastností.

Prvý pokus o dvojkvapalinový model je z roku 1938 od [[Maďarsko|maďarského]] fyzika LászlaLászlóa Tiszu (pozri časopis Nature 141 z roku 1938). Podľa jeho modelu sa He II chová ako zmes dvoch zložiek. Normálnej, ktorá ma konečnú viskozitu a supratekutej - bez viskozity. Je však veľmi dôležité si uvedomiť, že nemožno konkrétne atómy hélia priradiť tej-ktorej zložke, pretože ide o [[bozón]]y a teda majú celočíselný [[spin]] a neriadia sa [[Pauliho vylučovací princíp|Pauliho vylučovacím princípom]] a platí pre ne [[Boseho-Einsteinove rozdelenie]]. Teda v totožnom stave (z hľadiska kvantovo-mechanického) môže existovať celý súbor častíc (atómov). Dvojkvapalinový model je čisto fenomenologický.