Pavol (apoštol): Rozdiel medzi revíziami

Pochádzal z nábožnej židovskej rodiny z kmeňa Benjamin, ktorá mala rímske občianske právo. Bol vychovaný ako [[farizej]], dostalo sa mu však zrejme aj grécke vzdelanie. Písal najmä po grécky a citáty zo Starého zákona preberal najmä z jeho gréckeho prekladu [[Septuaginta|Septuaginty]]. Neskôr študoval v [[Jeruzalem]]e u slávneho [[rabín]]a [[Gamaliel I.|Gamaliela I.]] a sám sa stal rabínom. Vyučil sa aj remeslu a bol tiež výrobcom stanov.

Saul bol horlivým vyznávačom židovskej viery a z poverenia veľkňaza prenasledoval židovských kresťanov, väznil ich a mučil. Mnohí židovskí kresťania z Jeruzalema pred prenasledovaním ušli, niektorí sa uchýlili do Damasku, kde obracali na kresťanskú vieru tamojších obyvateľov. Saul sa vybral do Damasku uväzniť židovskýchpochytať kresťanov a priviesť ich do Jeruzalema. Pred príchodom do Damasku samal mu zjavil Ježiš Kristusvidenie, Saulpo oslepolktorom asa zároveňobrátil uverilna žekresťanskú Ježiš je sľubovaný Mesiášvieru. Odtiaľ pochádza príslovie ''Obrátenie Šavla na Pavla''.

Bol jednýmprvým z prvých vzdelancovvzdelancom medzi [[Ježiš|Kristovými]] učeníkmi (snáď s výnimkou [[Evanjelista Marek|evanjelistu Mareka]]). Kresťanstvo chápal ako tretí stupeň vo vývoji zákona.

Pohania a barbari podliehajú zákonu prírodnému, zbožňujú prírodné sily ako bohov, klaňajú sa svojim výtvorom alebo zvieratám, prosto sú poddaní prírode. Je to teda aj poddanstvo zákonu tela, zbožňovanie jeho potrieb. Pohanský a barbarský človek je celkom pohltený prírodou, klania sa a korí sa jej. Prijíma jej zákon, zákon boja, pomsty, krvi.

Druhou fázou vývoja zákona je zákon starožidovský. Nie je to už zákon prírody, ale „zákon otcov“, písaný kódex, vyjadrujúci vôľu jedného [[boh]]a - „[[Jahve]]“, ktorý sa skrze prorokov „zjavoval“ izraelskému národu. Je to zákon Boha „Jahve“., Odktorý sa často správa až príliš ľudsky, keď napríklad od [[Abrahám (biblická postava)|Abraháma]] žiada smrť jeho syna Izáka, ako skúšku Abrahámovej oddanosti Bohu „Jahve“. V poslednej chvíli anjel zadržiava Abrahámovu ruku a nedovoľuje Abrahámovi obetovať syna. „Jahve“ je presvedčený o Abrahámovej oddanosti a má dôkazový materiál, pre „Jahveho“ odporcov, že človek (v tomto prípade Abrahám) neslúži „Jahvemu“ zo sebeckých dôvodov.