Móric Beňovský: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 176.116.127.71 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ Značka: rollback |
d nebola to čiste slovenská postava histórie, ale maďarsko - poľského pôvodu, ktorý pochádzal z rodiny, kde matka bola Maďarska a otec Poliak. K Benyovszkemu sa však hlásia aj Slováci, keďže sa narodil vo Vrbovom ( Nitra), ktoré však nič spoločného s terajším Slovenskom nemá, keďže v roku 1746 táto časť patrila Uhorsku ( Rakúsko-Uhorská monarchia) |
||
Riadok 17:
| počet strán = 638
| strany = 368-370
}}</ref>, (* [[20. september]] [[1746]], [[Vrbové]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14343-60088-66?cc=1554443&wc=9P34-MNB:107654301,111658101,111886801,148407701 Vrbové, rímskokatolícka matrika pokrstených 1741-1809, s. 33]</ref> – † [[23. máj]] [[1786]], [[Agoncy]],<ref name=":0">[http://regi.pim.hu/Online/adattar/mei.php?mit1=N%e9v&ertek1=benyovszky+m%f3ric&mit2=N%e9v&ertek2=&mit3=N%e9v&ertek3=&esvagy1=es&esvagy2=es&pontos1=&pontos2=&valt=kereses&alsoi=1&kul=5&kiaz=4&ertek4=&mit4=N%e9v&esvagy3=es&pontos4=&pontos3=#lapalja Magyar Életrajzi Index]</ref> osada „Mauritania“, [[Madagaskar]])
Beňovský bol typický predstaviteľ obdobia [[osvietenstvo|osvietenstva]], rozvoja dopravy a obchodu a objavovania neznámych území. Bol:
Riadok 45:
Nasledovali výpravy do Ameriky. V roku [[1779]] išiel do Ameriky za Pulaskim a ponúkol svoje služby americkej revolúcii. Dovolili mu bojovať pod velením Pulaskiho v bojoch o [[Savannah]]. Pulaski tu zomrel v rukách Beňovského a jeho smrť aj ukončila prvý Beňovského pobyt v Amerike. Do Ameriky sa vrátil v roku [[1782]], kde sa prostredníctvom Benjamina Franklina stretol s [[George Washington|Georgeom Washingtonom]] a jeho manželkou a ponúkol im, že zhromaždí v Nemecku pre americkú revolúciu vojsko. Na Washingtonov návrh aj znova prepísal a predložil Kontinentálnemu kongresu svoj bývalý návrh, ale vzťahy amerických osád s Britániou sa nečakane zlepšili, takže návrh nebol prijatý. Cestou späť na Slovensko sa zastavil na dnešnom [[Haiti]], kde navštívil [[František Beňovský|Františka Beňovského]], svojho brata, ktorý tam bol umiestnený s francúzskou armádnou jednotkou. Späť na Slovensku dostal list od cisára [[Jozef II.|Jozefa II.]] oprávňujúci ho založiť na Madagaskare rakúsku kolóniu, ktorej by Beňovský bol guvernérom, ale projekt nakoniec z finančných dôvodov nebol schválený.
Keďže nezískal uznanie od Francúzska, Rakúska, ani od USA, obrátil sa na Veľkú Britániu, kde roku [[1783]] požiadal vládu o povolenie expedície na Madagaskar. V tom istom roku odovzdal svoje po francúzsky písané pamäte Johnovi Hyacinthovi de Magellan (potomkovi rovnomenného slávneho moreplavca), ktorý ich preložil do angličtiny a vydal<ref name=":1">[http://www.wdl.org/en/item/2547/ Memoirs and travels of Mauritius Augustus, count de Benyowsky ... (World Digital Library)]</ref>. Nasledovali preklady do rôznych jazykov (napríklad do nemčiny [[1790]], slovenčiny roku [[1808]], do maďarčiny [[1888]]) a kniha sa stala svetovým bestsellerom.
V roku [[1784]] vymenoval J. H. Magellana za povereníka pre Madagaskarský štát a oprávnil ho konať ako zástupcu vo všetkých hospodárskych a politických záležitostiach na ostrove. V tom istom roku sa vybral na svoju druhú expedíciu na Madagaskar na lodi Intrepid poskytnutej obchodníkmi Messonierom a Zollikoferom, s ktorými sa skontaktoval v Anglicku v [[Baltimore]]. Loď musela po ceste núdzovo pristáť v Brazílii. V roku [[1785]] dorazil na Madagaskar tentokrát ako zástupca Anglicka. Zorganizoval tam vzburu domorodcov proti francúzskej osade [[Foulpointe]]. Potom začal budovať hlavné mesto svojej plánovanej „ríše“ – tzv. Mauritania (pomenované podľa neho samého) na [[Cape East]] (najvýchodnejší bod ostrova). Jeho anglickí a americkí spoločníci dostali v meste pozemky. Z Mauritanie obchodoval s [[Maryland]]om a [[Baltimore]]om (v Anglicku), najmä s otrokmi. V roku [[1786]] nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá [[23. máj]]a uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel v Mauritanii, kde ho aj pochovali spolu s dvoma ruskými utečencami, ktorí ho sprevádzali od úteku z Kamčatky.
| |||