Účasť širokýchširokého spektra ľudových vrstiev na vojnáchbojoch medzi konfesiami vytvárala u Európanov pocit skľúčenosti, čo platilo obzvlášť pri najuvedomelejších kresťanoch. To ako jeden z hlavných činiteľov viedlo k procesu rozpadu duchovnej jednoty, a to nielen medzi katolíkmi, a reformovanými, ale aj v samotnej reformovanej cirkvi. U protestantov bol hlavný cieľ kázania zakotvený hlavne v myšlienkach ako slobodný výklad Písma alebo v ospravedlnení z hriechov skrze vieru. Samozrejme bolo dôležité aby vieru šírili tí čo vedeli viac a boli zdatnejší v správnom výklade Biblie. Katolícka cirkev na druhej strane čelila dvom hlavným výzvam, získať pre vieru „zblúdilých“ a posilniť duchovnú loajalitu tých, ktorí zostali verní Rímu. Na druhej strane Európy sa Anglicko, Wales a Škótsko odpútali od pápeža bez väčších problémov, práve naopak, so súhlasom prevažnej väčšiny obyvateľov. [[Anglikánska cirkev (Church of England)]] sa po svojom vzniku postupne začala podobovať niektorým z hlavných protestantských prúdov.<ref>{{Citácia knihy
