Racionalizmus (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

Wikilinky
d (pravopis)
(Wikilinky)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
 
'''Racionalizmus''' je stanovisko rozumu, súbor [[filozofický smer|filozofických smerov]], ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné
druhy rozumu[[rozum]]u ({{lat|''ratio''}}), [[myslenie]] a [[um]], [[racionalita|racionalitu]] a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v [[17. storočie|17. storočí]] a v [[18. storočie|18. storočí]], a to najmä v dielach [[Descartes|Descarta]], [[Baruch Spinoza|Spinozu]], [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniza]] a [[Christian Wolff|Ch. Wolffa]]. [[Blaise Pascal]], ako aj empiristi [[John Locke]], [[David Hume|Hume]], [[Etienne Bonnot de Condillac|Condillac]] proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a [[Empirizmus|empirizmom]] sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil [[Immanuel Kant|Kant]]. [[Johann Gottlieb Fichte|Fichte]], [[Schelling]], [[Hegel]] sa opäť vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k [[panlogizmus|panlogizmu]].
 
Plne racionalistický je [[historický materializmus]], [[pozitivizmus]], [[pragmatizmus]] a od týchto filozofií závislé
alebo nimi ovplyvnené myšlienkové smery súčasnosti: [[marxizmus]], [[novopozitivizmus]], [[Logicizmus (filozofia)|logicizmus]], [[fyzikalizmus (filozofia)|fyzikalizmus]].
 
Racionalizmus je spôsobom myslenia [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a zdieľa jeho optimizmus, pokiaľ verí v bezhraničné možnosti ľudského poznania. Racionalizmus uznáva iba dočasne, nie však principiálne neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika, [[iracionalizmus]] ( [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]], [[Søren Kierkegaard|Kierkegaard]], [[Maine de Biran]], [[Nietzsche]]) a filozofia života ( [[Henri Bergson|Bergson]], [[Wilhelm Dilthey|Dilthey]]), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.
 
Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje, že nič neexistuje bez dôvodu a teda že nič nie je nepochopiteľné rozumom.
 
Podľa M. Lemckeovej je racionalizmus [[názor|stanoviskom]] v [[teória poznania|teórii poznania]], ktoré vychádza z [[názor]]unázoru, že ''ratio'', [[rozum]], [[myslenie]] ako protiklad zmyslového vnímania je jediným východiskom a zárukou platného poznania. Iba určenia, ktoré pochádzajú z myslenia, sú zárukou spoľahlivého a istého vedenia o súcne, ktoré nepodlieha zmenám, ani náhodnému vzniku a zániku - na rozdiel od rozmanitých možností zmyslových klamov.
 
==Externé odkazy==
3 604

úprav