Ytrium: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Úvodná sekcia: form |
wl |
||
Riadok 129:
Priemyslová výroba ytria vychádza obyčajne z [[lantanoid]]ových rúd. Hornina sa vylúhuje zmesou [[kyselina sírová|kyseliny sírovej]] a [[kyselina chlorovodíková|chlorovodíkovej]] a zo vzniknutého roztoku solí sa prídavkom [[hydroxid sodný|hydroxidu sodného]] vyzrážajú hydroxidy ytria a lantanoidov.
Separácia jednotlivých prvkov sa uskutočňuje rôznymi postupmi – kvapalinovou [[extrakcia (chémia)|extrakciou]] komplexných solí, [[ión (častica)|iónovou]]
Príprava čistého kovu sa zvyčajne uskutočňuje redukciou solí ytria kovovým [[vápnik]]om. Redukciu fluoridu ytritého popisuje rovnica:
Riadok 142:
V [[metalurgia|metalurgii]] sa pridaním malého množstva ytria do zliatin hliníka a [[horčík]]a ([[dural]]ov) značne zvyšuje ich pevnosť. [[Liatina]] s obsahom ytria získava vyššiu tvárnosť a kujnosť – tzv. kujná liatina. Pri výrobe [[vanád]]u a niektorých ďalších neželezných kovov slúži ytrium na odstraňovanie [[kyslík]]a – deoxidáciu vyrábaného kovu.
Pri výrobe [[sklo|skla]] a [[keramika (pálené výrobky)|keramiky]] pôsobí pridanie oxidu ytritého na zvýšenie bodu topenia, zlepšuje odolnosť voči tepelnému šoku a znižuje tepelnú rozťažnosť produktu.
Zlúčenina (Y<sub>1,2</sub>Ba<sub>0,8</sub>CuO<sub>4</sub>) vykazuje [[supravodivosť|supravodivé]] vlastnosti i pri teplotách okolo 90 K, teda nad [[bod varu|bodom varu]] kvapalného [[dusík]]a a je preto perspektívnym materiálom na výrobu prakticky využiteľných supravodivých materiálov.
| |||