Bazilika svätého Jána v Lateráne: Rozdiel medzi revíziami

 

=== Konštantínovská bazilika ===

 

Na tomto území dal o niekoľko storočí neskôr postaviť chrám zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi (''Basilica Salvatoris''), prvý kresťanský cisár [[Konštantín Veľký|Konštantín I.]] Išlo o votívny chrám za cisárovo víťazstvo v [[Bitka pri Mulvijskom moste|bitke pri Mulvijskom moste]] v roku 312. Keď v nasledujúcom roku Konštantín vydal [[Milánsky edikt]] zaručujúci v ríši náboženskú rovnoprávnosť dozrel čas pre vybudovanie stavby, ktorá by symbolizovala novú epochu v dejinách impéria. Vzhľadom na to, že Rímu stále dominovalo pohanské prostredie s antickými chrámami, hľadal vhodné prostredie, mimo hlavného centra ale napriek tomu vnútri mestských hradieb. Voľba padla na Laterán, oblasť záhrad a víl. Na mieste zvolenom pre baziliku sa rozkladali niekdajšie kasárne, sídlo cisárskej jazdeckej gardy, postavené ešte za cisára [[Septimius Severus|Septimia Severa]] v rokoch 193 – 197.

V takejto podobe stavba vydržala do druhej polovice nasledujúceho storočia. Niekedy medzi rokmi 461 – 468 boli na príkaz pápeža [[Hilarius|Hilaria]] k bazilike pristavané tri oratóriá zasvätené [[Ján Krstiteľ|Jánovi Krstiteľovi]], [[Ján (apoštol)|Jánovi Evanjelistovi]] a svätému Krížu (dnes stoja iba prvé dve).

 

 

Ranokresťanskej bazilike sa nevyhýbali ani pohromy. Ešte v roku 455 obsadili Rím [[Vandali]] a ulúpili množstvo vzácnych liturgických predmetov. Ich rabovaniu neunikla ani Lateránska bazilika. Na konci 9. storočia ju postihlo silné zemetrasenie, vplyvom ktorého sa prevalil strop centrálnej lode. Chrám z veľkej časti prestavali zachovajúc pritom pôvodné základy. Začiatkom 12. storočia sa zasa pod úderom blesku odtrhli zvony, ktoré so sebou strhli časť bočnej steny. V druhej polovici 12. storočia dostala bazilika nové priečelie.