Núbia: Rozdiel medzi revíziami

Archeologické nálezy naznačujú, že neolitická populácia údolia Nílu sem pravdepodobne prišla zo Sudánu rovnako ako zo [[Sahara|Sahary]] a počas praveku tvorili všetky tri oblasti okruh s jednotnou kultúrou. Okolo roku 3800 pred Kr. vznikla prvá „núbijská“ kultúra označovaná ako skupina A. Jestvovala súčasne s mestskými štátmi preddynastického Horného Egypta [[preddynastické obdobie (Egypt)|kultúry Nakáda]] a bola s ňou etnicky i kultúrne podobná. Nálezy z [[Kustul]]u dokladajú, že okolo roku 3300 pred Kr. jestvovalo v oblasti jednotné kráľovstvo, ktoré udržiavalo významné obojstranné styky s nakádskou civilizáciou Horného Egypta, a to tak vo výmene kultúrnych poznatkov ako v miešaní obyvateľstva. Je možné, že tento útvar ovplyvnil zjednotenie Egypta a veľmi pravdepodobne prispel do fondu egyptskej ikonografie, trebárs bielou korunou a serechom, odznakmi neskorších faraónov. V čase prechodu k archaickej dobe si Nakáda pri svojej snahe o dobytie a zjednotenie Nílskeho údolia, ako sa zdá, podmanila Ta-Seti (kráľovstvo, v ktorom ležal Kustul) a pripojila ho k vznikajúcemu egyptskému štátu ako prvý egyptský [[nom (Egypt)|nom]]. Zdá sa, že v čase prvej dynastie bola oblasť skupiny A celkom vyľudnená, pravdepodobne v dôsledku sťahovania ľudí na územia na západe a juhu. Skupina A začala upadať na začiatku 28. storočia pred Kr.

Núbia sa po prvý raz spomína v záznamoch o obchodnej výprave počas [[Stará ríša|Starej ríše]] z roku 2300 pred Kr. Egypťania používali obchodnú sieť, ktorá viedla z [[AsuánAswán (mesto v Egypte)|Asuánu]]u nad prvým nílskym kataraktom, najjužnejšej hranice Egypta v tomto období, cez Núbiu do tropickej Afriky, po ktorej do ich ríše prúdilo zlato, kadidlo, [[slonovina]], [[eben|ebenové drevo]] a exotické zvieratá. Tento obchod priniesol do Núbie bohatstvo a stabilitu. V časoch 6. dynastie bola už Núbia rozdelená na viacero malých kráľovstiev. O tom, či skupina C, ktorá prekvitala od roku 2240 do roku 2150 pred Kr., bola výsledkom ďalšieho vnútorného vývoja v Núbii alebo vpádu útočníkov, sa vedú spory. Medzi keramikou skupiny A a C jestvuje jednoznačná podobnosť, čo by mohlo poukazovať na obnovenie moci vyhnanej skupiny A alebo návrat k predošlým formám umenia. V tomto čase tiež došlo k vysychaniu Sahary, čo mohlo spôsobiť náhle nájazdy saharských kočovníkov. Keramika skupiny C je charakteristická vtláčaním čiar s bielou výplňou a napodobňovaním povrchu košov.

[[Súbor:Statue, claimed to depict Natakamani found in Tabo on the isle of Argo.jpg|thumb|left|180px|Socha kušitského kráľa]]

Po svojom odchode zanechali Egypťania v Núbii trvalé dedičstvo, ktoré sa premiešalo s pôvodnými zvykmi a vytvoril základ '''kráľovstva Kuš'''. Kušiti prijali mnohé egyptské zvyklosti ako napríklad egyptské náboženstvo a stavbu pyramíd. Kráľovstvo Kuš pretrvalo dlhšie ako Egypt a v 8. storočí pred Kr. dokonca jeho vládcovia získal nadvládu nad Egyptom (tzv. [[Neskoré obdobie (Egypt)|Kušitská dynastia]]). Z kráľovstva sa nikdy nestala rímska provincia, Rimania s ním však obchodovali a najímali si Kušitov ako žoldnierov.

Okolo roku 350 po Kr. na Núbiu zaútočilo etiópske kráľovstvo [[Aksúm]] a Kuš sa rozpadol. Na jeho mieste vznikli po istom čase tri menšie kráľovstvá: '''Nobatia''' s hlavným mestom Pachoras (dnes [[Faras]]) na severe, medzi prvým a druhým nílskym kataraktom, '''Makúria''' s hlavným mestom Stará Dongola v strede a '''Alódia''' s hlavným mestom Soba (neďaleko [[Chartúm (mesto)|Chartúmu]]u) na juhu. Nobatský kráľ Silko porazil okolo roku 500 po Kr. kočovný kmeň [[Blemmijovia|Blemmijov]] a zaznamenal svoje víťazstvo v gréckom nápise vytesanom na stenách chrámu v [[Talamis]] (dnes Kalabša).

Biskup [[Atanázius Alexandríjsky]] vysvätil istého Marka ako biskupa [[Fíly|Fíl]] krátko pred svojou smrťou roku [[373]], čo dosvedčuje, že v 4. storočí kresťanstvo preniklo do Núbie. Ján Efezský zaznamenáva, že [[monofyzitizmus|monofyzitský]] kňaz menom Julián obrátil kráľa Nobatie a jeho dvor okolo roku 545. Ján tiež poznamenáva, že kráľovstvo Alódia bolo obrátené okolo roku 569. Ján z Biscloria však zaznamenáva, že kráľovstvo Makúria bolo obrátené toho istého roku na rímskokatolícke kresťanstvo, čo by mohlo naznačovať, že Ján Efezský sa mýli. Pochybnosti o Jánovom svedectve zvyšuje záznam v kronike alexandríjskeho patriarchu gréckej ortodoxnej cirkvi [[Eutychos|Eutycha]], ktorý uvádza, že roku [[719]] cirkev v Núbii prestúpila z [[Grécka ortodoxná cirkev|gréckej ortodoxnej cirkvi]] k [[etiópska ortodoxná cirkev|etiópskej ortodoxnej cirkvi]].