Maďarská republika rád: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
jazyková stránka (štylistika, interpunkcia) |
opravy a nadpisy |
||
Riadok 49:
}}
'''Maďarská republika rád''' (skr. '''MRR''') alebo ''Maďarská komúna'' bola dočasný štátny útvar v [[Maďarsko|Maďarsku]] existujúci od 21. marca do 1. septembra [[1919]]. Pod priamym vplyvom MRR existovala od [[16. jún|16. júna]] do [[7. júl|7. júla]] [[1919]] jej odnož [[Slovenská republika rád]].
== Vznik ==
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a nezdare republiky s prezidentom [[Mihály Károlyi|Károlyim]] (od 16. novembra [[1918]]) [[Prevrat|prevratom]] prevzala v Maďarsku [[21. marec|21. marca]] [[1919]] moc [[komunistická strana]] vedená [[Béla Kun|Béla Kunom]], ktorý ustanovil MRR s proletárskou vládou vedenou ideológiou [[Diktatúra proletariátu|diktatúry proletariátu]].
MRR zoštátnila kľúčové odvetvia a veľkostatky nad 40 hektárov, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. Podporu obyvateľstva však komunisti získali vďaka prísľubu obnoviť [[Veľké Maďarsko]] v pôvodných hraniciach (pred [[Prvá svetová vojna|1. sv. vojnou]]).<ref>".. support they enjoyed was based far more on their program to restore Hungary's borders than on their revolutionary agenda[http://www.workmall.com/wfb2001/hungary/hungary_history_hungarian_soviet_republic.html ." The Library of Congress Country Studies – Hungarian Soviet Republic (anglicky)]</ref>
== Boje a porážka ==
{{Hlavný článok|Maďarsko-česko-slovenská vojna}}
V apríli [[1919]] z podnetu západných dohodových mocností ([[Dohoda (prvá svetová vojna)|Entente]]) napadli MRR 16. apríla [[Rumunsko|rumunské]] a 27. apríla [[Česko-Slovensko|československé]] vojská (budúci spojenci v [[Malá dohoda|Malej dohode]]). Maďarská Červená armáda prešla dňa 20. mája do protiofenzívy. Koncom mája 1919, potom, čo vojenský zástupca Entente požadoval ďalšie územné ústupky Maďarska, sa Kun rozhodol naopak splniť svoj sľub obnoviť hranice Maďarska. V júni [[maďarská Červená armáda]] obsadila východnú časť novo sa formujúceho československého štátu (dnešné východné Slovensko) a v Prešove bola 16. júna 1919 vyhlásená [[Slovenská republika rád]]. [[Maďarská Červená armáda]] dosiahla značné vojenské úspechy pod vedením plukovníka [[Aurél Stromfeld|Auréla Stromfelda]], keď sa dostala až na sever Slovenska a plánovala pochodovať proti rumunskej armáde na východ. Po počiatočnom vojenskom úspechu však Kun stiahol o tri týždne vojská, aj preto, že Francúzi sľúbili maďarskej vláde, že rumunské sily odpochodujú z územia za [[Tisa|Tisou]] (sk: [[Zátisie|Zátisia]] hu: Tiszántúl). Ústup maďarskej Červenej armády znamenal stratu podpory maďarskej verejnosti aj preto, že rumunské sily neodtiahli spoza Tisy.
Řádek 59 ⟶ 63:
Situácia maďarských komunistov sa začala zhoršovať, keď po neúspešnom puči sociálnych demokratov (24. júna 1919) nastúpila nová komunistická vláda [[Antal Dovcsák|Antala Dovcsáka]], ktorá sa uchýlila k rozsiahlym represáliám. Revolučný tribunál nariadil popravy ľudí, ktorí boli podozriví z toho, že sa podieľali na pokuse o prevrat. Toto sa stalo známym ako „[[Červený teror (v Maďarsku)|červený teror]]“ a výrazne znížilo domácu podporu vláde.
Maďari zistili, že je stále ťažšie bojovať proti Československu a neskôr Rumunsku s malými jednotkami dobrovoľníkov vo dvoch vojnách v zahraničí a komunistická strana doma slabne čiastočne aj preto, že najoddanejší komunisti sa dobrovoľne hlásili do boja. Kun potom neúspešne obrátil armádu proti Rumunom, ktorí 30. júla 1919 prerazili slabé maďarské línie. Béla Kun spolu s ďalšími vysokopostavenými komunistami utiekol [[1. august]]a [[1919]] do Rakúska a MRR podľahla spojenému náporu interventov a domácej opozície<!-- Túto povodnú vetu som tam nechal napriek tomu že 1.8 podľa cs wiki "odovzdala vládu do rúk sociálnych demokratov" -->. Iba málo komunistov (napr. [[György Lukács]], bývalý komisár pre kultúru a marxistický filozof)
== Ďalší vývoj ==
Vytvorené mocenské vákuum využili polooficiálne oddiely (technicky pod velením [[Miklós Horthy|Horthyho]], ale v praxi konajúce nezávisle), keď začali kampaň násilia proti komunistom, ľavičiarom a židom, známu ako „[[Biely teror (Maďarsko)|biely teror]]“. Mnoho priaznivcov MRR bolo uväznených, ale aj popravených, dokonca bez súdu.
Začiatkom novembra 1919 sa rumunské vojská stiahli späť na svoje územie a 16. novembra 1919 vstúpil na čele ''národnej armády'' do Budapešti bývalý admirál námorníctva rakúsko-uhorskej armády [[Miklós Horthy]]. Situácia bola stabilizovaná a 1. marca [[1920]] parlament vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]], ktorého
Zmeny hraníc následne potvrdila [[Trianonská zmluva]], ktorá bola podpísaná [[4. jún|4. júna]] [[1920]].
| |||