Západné Tatry: Rozdiel medzi revíziami

Aj na území Západných Tatier sa vyskytujú prejavy krasovej činnosti. Ide predovšetkým o oblasť Červených vrchov, kde stmé svahy urýchľujú odtok povrchových aj podzemných vôd. Vzniklo tu niekoľko prevažne krátkych jaskýň s rútenými a oddrobovanými vnútornými priestormi. Často prerážajú úzke hrebene a vytvárajú prírodné tunely. Nakoľko holý povrch hornín zachytáva málo vody, do jaskýň presakuje jej malé množstvo a podzemné priestory majú nedostatok sekundárnych krasových foriem. Prevládajú [[evorzia|evorzné]] krasové formy nad [[erózia|eróznymi]], najčastejšie však vznikajú formy mrazové a rútením. Povrchové krasové formy ([[závrt]]y, [[bogaz]]y, [[škrapškrapy]]y) sa nachádzajú len na mierne uklonených svahoch a chrbtoch.

Ďalšie zoskupenie jaskýň sa nachádza v masíve Opálenice v časti [[Sivý vrch (geomorfologická časť)|Sivý vrch]]. Patrí sem [[Biela jaskyňa (Západné Tatry)|Biela jaskyňa]] – {{m|65|m}} dlhá inaktívna fluviokrasová jaskyňa s pozoruhodnou kvapľovou výzdobou; [[Medvedia jaskyňa (Západné Tatry)|Medvedia jaskyňa]] – {{m|160|m}} dlhá taktiež inaktívna fluviokrasová jaskyňa s paleontologickými nálezmi a jaskyňa [[Dúpnica]] – {{m|150|m}} dlhá jaskyňa rovnakej genézy ako predošlepredošlé jaskyne s významom z hľadiska hydrologického, paleontologického, archeologického aj historického.