|
'''Štátny rozpočet''' alebo '''štátna pokladnica'''<ref>{{filit|fvp/pokladnica_statna.html}}</ref> je bilancia príjmov a výdavkov [[štát]]u vyjadrujúca peňažne vzťahy spojené s plnením [[funkcia štátu|funkcií štátu]]; plán príjmov a výdavkov štátu. Je to najdôležitejší [[finančný nástroj]] presadzovania štátnej [[hospodárska politika|hospodárskej politiky]].
Štátny rozpočet je základný operatívny program vlády vyjadrený v číslach a schválený vrcholným zákonodarným zborom.
'''Štátny rozpočet''' je plán finančného hospodárenia štátu predstavujúci navrhované príjmy a výdaje vlády za daný finančný rok. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje [[Národná rada Slovenskej republiky|'''NR SR''']] zákonom o štátnom rozpočte (na rok 2018 je to zákon č. 333/2017 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2018). Ak nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený NR SR do 31. decembra bežného rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom.<ref><nowiki>https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_statny-rozpocet/</nowiki></ref>
Môže byť:
'''Štátny rozpočet''' je súčasťou verejnej správy, tvoria ho najmä :
* schodkový
* prebytkový
* vyrovnaný
* príjmyProblematikou štátneho rozpočtu, sa zaoberajú aj viaceré [[rozpočtové teórie]].
* výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov vládnych programov
* prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané
Akonáhle je rozpočet vlády schválený, je využitie prostriedkov v kompetencii vlády, ministerstiev a ďalších inštitúcíí. Príjmy štátneho rozpočtu tvoria hlavne dane, cla a poplatky.
Daň z nehnuteľností je často základom pre mestské a krajské príjmy. Daň z príjmov z predaja alebo daň z príjmov sú základom štátnych príjmov a daň z príjmov a dane z príjmu právnických osôb sú základom národných príjmov.
== Vznik a vývoj štátneho rozpočtu ==
Štátny rozpočet je historickou kategóriou a vývojom sa menil. Vznik štátneho rozpočtu je spojený s oddelením štátneho hospodárstva od súkromného hospodárstva panovníka na sklonku [[Feudalizmus|feudalizmu]] (koniec 17. storočia a 18 storočie).
V tomto období sa nastupujúci priemyslový kapitál snažil získať vplyv na štátne financie a obmedziť nákladby na údržbu panovníkovho dvora. Pôvodne bolo štátne hospodárstvo málo prehľadné a roztrieštené na množstvo fondov. Tak sa objavila potreba zostavovať osobitný dokument, ktorý by zachytával všetky príjmy a výdavky štátu a ktorý by vyjadroval výsledky a ciele štátneho hospodárstva. Postupne sa pre tento dokument ustálil názov štátny rozpočet.<ref>LIPTÁK, J.: Štátny rozpočet. S. 11</ref>
== Príjmy štátneho rozpočtu ==
* '''Daňové'''
** '''Priame dane'''
*** Dane z príjmov fyzických a právnických osôb
*** Majetkové - [[Daň z nehnuteľností (Slovensko)|daň z nehnuteľností]], dedičská daň, daň z prevodu nehnuteľností
*** Cestná daň
** '''Nepriame dane'''
*** Univerzálne - daň z pridanej hodnoty
*** Selektívne - spotrebné dane( z liehu, tabakových výrobkov), dane na ochranu životného prostredia
* '''Nedaňové''' - clá, poplatky, príspevky do štátnych fondov a ostatné príjmy<ref>MIHÁLIKOVÁ, Anna; HORNIAKOVÁ, Ľubica. Základy finančnej teórie. Bratislava: Vydavateľské oddelenie PRAF UK, 1994. 318 s. <nowiki>ISBN 80-7160-028-8</nowiki>.</ref>
Z hľadiska pravidelnosti delíme príjmy na pravidelné (napr. daň z pridanej hodnoty) a nepravidelné (napr. výnosy z emisie štátnych dlhopisov).
== Výdavky štátneho rozpočtu ==
'''Výdavky''' štátneho rozpočtu pomáhajú zabezpečovať funkcie štátu. Sú to verejné výdavky, pretože ich uskutočňuje verejný orgán alebo inštitúcia (verejná právnická osoba).Ide o nenávratné prideľovanie finančných prostriedkov podľa určitých zásad a pravidiel.
'''Výdavky''' štátneho rozpočtu členíme na bežné a kapitálové. Vyplýva z toho, či prostredníctvom štátnorozpočtových výdavkov dochádza k použitiu národného dôchodku na spotrebu alebo na investície.
'''Bežné''' výdavky slúžia na zabezpečenie nerušeného chodu verejných služieb, správneho a mocenského aparátu štátu. Týkajú sa teda len dôchodkov a nie majetku a kapitálu.
'''Kapitálové''' výdavky predstavujú investície štátu, subvencie a dotácie súkromným podnikom, miestnym samosprávnym orgánom apod. Patria sem nielen presuny z verejného do súkromného sektora, ale aj presuny kapitálu v rámci verejného sektora.<ref>ŠKULTÉTY, Jozef. Správne právo hmotné. Bratislava: Vydavateľské oddelenie PRAF UK, 2008. 258 s. <nowiki>ISBN 978-80-7160-252-1</nowiki>.</ref>
V kratších časových intervaloch niekedy dochádza ku stagnácii alebo dokonca poklesu výdavkov štátneho rozpočtu, z hľadiska dlhodobého je však typický rast.
== Typy rozpočtu ==
* Schodkový alebo deficitní rozpočet: Keď vládne výdavky presahujú vládne príjmy, rozpočet sa považuje za deficit.
* Vyrovnaný rozpočet: Keď sa príjmy štátu rovnajú vládnym výdavkom, nazýva sa to vyrovnaný rozpočet.
* Prebytok: ak sú štátne príjmy väčšie ako výdavky.<ref><nowiki>https://www.iaspaper.net/types-government-budget-upsc-economics/</nowiki></ref>
== Funkcie rozpočtu ==
· 1. Prerozdelenie zdrojov
· 2. Zníženie nerovností v príjmoch a bohatstve
· 3. Ekonomická stabilita
· 4. Riadenie verejných podnikov
· 5. Hospodársky rast
· 6. Znižovanie regionálnych rozdielov.<ref><nowiki>http://www.yourarticlelibrary.com/economics/budgeting/6-important-objectives-of-government-budget/30410</nowiki></ref>
== Rozpočtové provizórium ==
'''Rozpočtové provizórium''' je obdobie, v ktorom nie je schválený verejný rozpočet a inštitúcia hospodári podľa predchádzajúceho rozpočtu s tým, že na každý mesiac má určenú výšku 1/12 z predchádzajúceho rozpočtu.
Kumuláciou rozpočtového prebytku sa tvoria rozpočtové rezervy. Kumuláciou rozpočtového deficitu sa vytvára vládny dlh. Vyrovnanosť – väčšinou je vzácna a vyskytuje sa na konci zúčtovacieho obdobia.
== Rozpočtové zásady ==
'''Rozpočtové zásady''' predstavujú systém pravidiel, ktorými sa riadi rozpočtový proces.
* '''Zásada každoročného zostavovania a schvaľovania rozpočtu,'''
* '''Zásada reálnosti a pravdivosti rozpočtu,'''
* '''Zásada úplnosti a jednotnosti rozpočtu'''– vychádza z rozpočtovej skladby,
* '''Zásada dlhodobej vyrovnanosti rozpočtu'''– príjmy = výdavky,
* '''Zásada efektívnosti, hospodárnosti a účelovosti'''- zabezpečuje ju kolektívne rozhodovanie
* '''Zásada publicity rozpočtu-''' verejne dostupný<ref>https://www.finance.sk/hospodarstvo/statny-rozpocet/</ref>
== Rozpočtová skladba ==
'''Rozpočtová skladba''' vykonáva triedenie príjmov a výdavkov rozpočtu. Využíva trojakú klasifikáciu:
* '''Organizačná klasifikácia'''
* '''Druhová klasifikácia'''
* '''Ekonomická klasifikácia'''
Na to aby bol schválený rozpočet musí byť dodržaná rozpočtová skladba.
== Rozpočtový proces ==
Zostavovanie štátneho rozpočtu je rozdelené do niekoľkých etáp, a to návrh, schvaľovanie, plnenie a kontrola.
'''Návrh štátneho rozpočtu''' vypracuváva vo väčšine krajín ministerstvo financií, hneď po tom, ako mu zastupiteľský orgán schváli štátny rozpočet na bežný rok.
'''Schvaľovanie štátneho rozpočtu''' prebieha predložením návrhu parlamentu na schválenie. Po schválení sa štátny rozpočet stáva zákonom.
'''Realizácia štátneho rozpočtu''' je v zodpovednosti rezortu financií. K plneniu štátneho rozpočtu dochádza každoročne v období od 1.1. do 31.12., hovoríme o tzv. rozpočtovom roku.
'''Kontrola štátneho rozpočtu''' je vykonávaná ministerstvom financií , ktoré pravidelne predkladá správy parlamentu. Kontrolu príjmovej stránky rozpočtu vykonávajú príslušné finančné úrady. Konečnú kontrolu priebehu a výsledku plnenia štátneho rozpočtu realizuje väčšinou nezávislý orgán verejnej správy.<ref>https://www.finance.sk/hospodarstvo/statny-rozpocet/</ref>
Okrem štátneho rozpočtu sa vypracúvavajú aj ďalšie rozpočty a spolu tvoria rozpočtovú sústavu, ktorá je vlastne súhrnom všetkých rozpočtov, ktoré sa v každom štáte zostavujú.
== Rozpočtová politika ==
'''Rozpočtová (fiškálna)''' politika sa uplatňuje ako súčasť hospodárskej politiky štátu na základe pravidiel štátneho rozpočtu, ktorými sa mení štruktúra a výška rozpočtových príjmov a výdavkov.
Rozlišujeme dva typy rozpočtovej politiky – '''expanzívnu''' a '''reštriktívnu'''.
Pri '''expanzívnej''' rozpočtovej politike sa zvyšujú štátne výdavky na nákup tovarov a služieb a štátnych investícií do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. Takýto typ rozpočtovej politiky pomáha zvyšovať národný dôchodok.
Naopak, '''reštriktívna''' rozpočtová politika národný dôchodok znižuje a krátia sa výdavky zo štátneho rozpočtu. Dochádza k zrušeniu dotácií do cien priemyslu a potravín tovaru, obmedzeniu výdavkov na obranu, štátnu správu a pod., a tak sa znižuje dopyt a následne aj ponuka.<ref>Výkladový slovník ekonomických pojmov. S. 60-61.</ref>
== Referencie ==
| 