Kyslý dážď: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
ano Značky: možný vandalizmus vizuálny editor |
d Verzia používateľa 95.105.250.200 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA Značka: rollback |
||
Riadok 57:
== Emisie kyselinotvorných chemických látok ==
[[Súbor:Vulkanická emisia.png|thumb|400px|right|Vulkanická emisia]]
Najdôležitejším plynom ktorý prispieva k tvorbe kyselín je [[oxid siričitý]]. Následkom sprísňujúcej sa kontroly emisií zlúčenín síry sa zvyšuje význam emisií [[oxidy dusíka|oxidov dusíka]], ktoré oxidujú a menia sa na [[kyselina dusičná|kyselinu dusičnú]]. Ročne pochádza 70 Tg(S) vo forme SO<sub>2</sub> zo spaľovania fosílnych palív a pohonných látok, 2,82 Tg(S) z [[lesný požiar|lesných požiarov]] a 7 – 8 Tg(S) zo [[sopka|sopečnej činnosti]]<ref>Berresheim et al, 1995</ref>.
=== Prírodné emisie ===
Základné [[prírodný jav|prírodné javy]], ktoré prispievajú k emisii kyselinotvorných plynov do [[atmosféra|atmosféry]] sú emisie zo [[sopka|sopiek]] a z [[biológia|biologických]] procesov v [[pôda|pôde]], v [[močiar]]och a v [[oceán]]och. Najvýznamnejší biologický zdroj zlúčenín obsahujúcich síru je [[dimetylsulfid]].
Pôsobenie kyslých zrážok bolo skúmané v niekoľko tisícročí starých [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcových vrstvách]] na viacerých miestach zemegule.
=== Emisie pochádzajúce z ľudskej činnosti ===
Základnou príčinou kyslého dažďa sú zlúčeniny síry a dusíka pochádzajúce z ľudskej činnosti, napríklad z [[výroba elektrickej energie|výroby elektrickej energie]] a [[emisie dopravných prostriedkov]]. Plyny môžu byť v atmosfére unášané tisícky kilometrov než sa premenia na kyseliny a uložia sa na zem.
=== Chemické procesy v plynnej fáze ===
V [[plyn|plynnej fáze]], oxid siričitý oxiduje [[molekularita chemickej reakcie|trimolekulárnou]] reakcou s [[hydroxyl]]ovým radikálom:
:[[SO2|SO<sub>2</sub>]] + [[hydroxyl|OH]]· + M → HOSO<sub>2</sub>· + M
ktorá pokračuje ďalšou reakciou:
:HOSO<sub>2</sub>· + [[Kyslík|O<sub>2</sub>]] → HO<sub>2</sub>· + [[SO2|SO<sub>3</sub>]]
Za prítomnosti vody sa [[oxid sírový]] rýchlo mení na [[kyselina sírová|kyselinu sírovú]]:
:SO<sub>3</sub> + H<sub>2</sub>O + M → H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub> + M
[[Kyselina dusičná]] vzniká reakciou OH s [[oxidom dusičitým]]:
:NO<sub>2</sub> + OH· + M → HNO<sub>3</sub> + M
=== Chemické procesy v kvapkách v oblakoch ===
V prítomnosti oblakov je úbytok SO<sub>2</sub> rýchlejší než čo spôsobujú samotné chemické procesy v plynnej fáze. Je to vďaka reakciám v kvapkách vody
; Hydrolýza
Oxid siričitý je rozpustený vo vode, a potom podobne ako oxid uhličitý [[hydrolýza|hydrolyzuje]] sériou [[rovnovážna reakcia|rovnovážnych reakcií]]:
:SO<sub>2</sub> (g)+ H<sub>2</sub>O ⇌ SO<sub>2</sub>·H<sub>2</sub>O
:SO<sub>2</sub>·H<sub>2</sub>O ⇌ H<sup>+</sup>+HSO<sub>3</sub><sup>-</sup>
: HSO<sub>3</sub><sup>-</sup> ⇌ H<sup>+</sup>+SO<sub>3</sub><sup>2-</sup>
; Oxidácia
Síra môže vo vodnom prostredí oxidovať zo S (IV) na S (VI) mnohými druhmi reakcií, s následným vznikom kyseliny sírovej. Najdôležitejšie oxidačné reakcie sú reakcia s [[ozón]]om, reakcia s [[peroxid vodíka|peroxidom vodíka]], a reakcie s [[kyslík]]om, ktoré sú katalyzované [[železo]]m a [[mangán]]om prítomným v dažďových kvapkách.
Bližšie pozri Seinfeld and Pandis (1998).
== Tvorba aerosólu ==
Plynné zlúčeniny síry a dusíka môžu kondenzovať na existujúcich časticiach alebo z nich môžu vznikať nové častíce procesom nukleácie. Nukleačný proces je významným zdrojom nových častíc v atmosfére, takže emisie zlúčenín síry majú okrem zvyšovania kyslosti vplyv aj na [[klíma|klimatické zmeny]].
== Kyslý spád ==
[[Súbor:Origins.png|thumb|right|350px|Procesy súvisiace s kyslým dažďom (pozn.: pri kyslom daždi hrá rozhodojúcu úlohu len SO<sub>2</sub> a NO<sub>x</sub>).]]
=== Mokrý spád ===
Mokrý spád kyselín nastáva, keď zrážky v nejakej forme odstránia kyseliny z atmosféry a dopravia ich na povrch Zeme. Môže to byť následkom spádu kyseliny ktorá sa vytvorila v dažďových kvapkách (pozri chemické procesy vo vodnej fáze v predošlom), alebo vymývaním kyselín buď z mrakov alebo spopod mrakov. Vymývanie plynov aj aerosólov je rovnako významné pre mokrý spád.
=== Suché ukladanie ===
Ukladanie kyselín prebieha aj suchou cestou, bez vymývania. Toto tvorí 20 až 60 % celkovo uložených kyselín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Glossary of Terms, Acid Deposition
| url = http://www.airquality.co.uk/archive/glossary.php
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.9.2009
| vydavateľ = UK Air Quality Archive
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>. Častice a plyny sa ukladajú na zem, rastliny a iné plochy.
== Záporné vplyvy ==
Desaťročia zvýšeného prísunu kyselín spôsobili zvýšenú environmentálnu záťaž vysokohorských lesov a vodných organizmov v citlivých ekosystémoch. V niektorých prípadoch sa zmenili celé biologické spoločenstvá a z niektorých jazier a tokov vymizli niektoré druhy rýb. V mnohých iných prípadoch prebehli menej nápadné zmeny, ktoré viedli k zníženiu rozmanitosti druhov v ekosystéme. Toto platí obzvlášť pre severovýchod USA, kde bývajú najkyslejšie dažde a pôda má často menšiu schopnosť neutralizovať kyslosť.
Kyslý dážď ničí tiež niektoré stavebné materiály a historické pamiatky.
Niektorí vedci naznačili možnosť vplyvu na ľudské zdravie, nič z toho však nebolo dokázané<ref name=EPAAcid />.
=== Vplyv na ekológiu jazier ===
Medzi zníženými hodnotami pH a vymieraním rýb v jazerách je úzka súvislosť. Pod pH = 4,5 neprežíva prakticky žiadna ryba, pre zdravý vývin sú potrebné hodnoty pH vyššie než 6. Kyselina vo vode zabraňuje tvorbe [[enzým]]ov, ktoré umožňujú rybím [[larva|larvám]] opustiť vajíčko. Kyslé prostredie tiež napomáha uvoľneniu toxických kovov, ako je [[hliník]] v jazerách. [[Hliník]] u niektorých rýb spôsobuje zvýšenú tvorbu [[hlien]]u v okolí [[žiabre|žiabier]], čo bráni dostatočnému príjmu kyslíka. Vysoká úroveň kyslosti zabraňuje rastu fytoplanktónu, čím trpia živočíchy ktoré sa nimi živia.
Následkom určitého priebehu zrážok v čase sa môže v mnohých jazerách zvýšiť kyslosť prirodzeným spôsobom vymytými kyselinami z kyslých pôd. Jazero s kyslou vodou a čerstvo uhynutými rybami preto nie je nevyhnutne dôkazom značného znečistenia ovzdušia.
Řádek 103 ⟶ 178:
* Zakúp si energeticky úsporné elektrické spotrebiče napr. umývačka riadu, alebo chladnička najvyššej triedy AAA+..
* Nepoužívaj klimatizáciu.
* Vypínaj svetlo v prázdnych miestnostiach a keď odchádzaš z domova.
* Zváž použitie [[kompaktná žiarivka|kompaktných žiariviek]] (tzv. „úsporných žiaroviek“) namiesto žiaroviek, najmä väčších príkonov.
| |||