Ferdinand Ďurčanský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
pravopisná oprava
Riadok 19:
</ref>.
 
V marci [[1945]] utiekol do [[Rakúsko|Rakúska]] a odtiaľ cez [[Švajčiarsko]] do [[Rím|Ríma]]. Bol hľadaný ako vojnový zločinec. <ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Malo vôbec Slovensko vojnových zločincov?|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2012-04-15|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174030-malo-vobec-slovensko-vojnovych-zlocincov/|dátum prístupu=2017-05-30|jazyk=sk-SK}}</ref> Menil často identitu a úkryty, skrýval sa vo františkánskom kláštore v Taliansku. Zo zachovaných hlásení československej rozviedky a jej informátorov vyplýva, že si odfarbil vlasy, zmenil farbu pleti na bledú a oholil si fúzy. Československá vláda opakovane žiadala Taliansko o jeho vydanie a obracala sa aj na americké a francúzske okupačné úrady. Najmä Američania sa však priamej odpovedi vyhýbali alebo vydanie Ďurčanského ustavične odkladali. <ref name=":0" />
 
V roku [[1947]] [[in contumaciam]] bol odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. 6. decembra 1947 ušiel z Talianska do [[Argentína|Argentíny]]. Mal pas delegáta [[Medzinárodný Červený kríž|Medzinárodného Červeného kríža]] a vízum argentínskeho generálneho konzulátu v Ríme na meno ''Ján Bobor''. <ref name=":0" />
 
V roku [[1952]] sa presťahoval do [[Mníchov|Mníchova]]. V [[Nemecko|SRN]] spoluzaložil tzv. Slovenský akčný výbor, ktorý bol neskôr premenovaný na Slovenský oslobodzovací výbor. V rokoch 1946-1948 výbor zostavil 28 memoránd, petícií, žiadostí na najvyššie medzinárodné orgány a organizácie (Trumanovi, Attleemu, Churchillovi, senátu Spojených štátov a pod.). Snažil sa dokázať pretrvávanie existencie Slovenskej republiky a žiadal uzavrieť s ňou mierovú zmluvu, žiadal, aby [[Jozef Tiso|Tisa]] a jeho vládu súdil medzinárodný súd a podobne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Maruniak|meno=P.|titul=Prvá Slovenská republika a slovenský povojnový exil|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/8-3-12.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=KULTURA - Dvojtýždenník závislý od etiky}}</ref>
 
Ďurčanský zomrel v roku [[1974]] v [[Mníchov]]e.