Tiská železnica: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 99 bajtov ,  pred 3 rokmi
gramatika/prepojenia/vysvetlenie StEG
(formulácia)
(gramatika/prepojenia/vysvetlenie StEG)
[[Súbor:Egykori Tiszavidéki Vasút vonalai.svg|náhľad|Sieť Potiskej železnice]]
 
'''Tiská železnica''' ({{V jazyku|hun|''Tiszavidéki Vasút''}}, {{V jazyku|deu|''Theiss-Eisenbahn''}}) bola rozvetvená [[železničná trať]] v [[Uhorsko|Uhorsku]], vedúca zo [[Szolnok]]u východným smerom k mestám [[Arad (Rumunsko)|Arad]], [[Debrecín]] (Debrecén), [[Miškovec]] (Miskolc) a [[Košice]]. Vznikla za účelom lepšieho prepojenia [[Budín]]a s východnými a severovýchodnými oblasťami krajiny v [[50. roky 19. storočia|50. rokoch 19. storočia]].
 
== Vznik ==
 
Kvôli vstupu francúzskeho kapitálu do štátnych železníc bola v [[50. roky 19. storočia|50. rokoch 19. storočia]] prerušená
výstavba mnohých úsekov, medzi nimi aj ''Juhovýchodnej štátnej železnice'' zo [[Szolnok]]u do [[Debrecín]]u s odbočkou do [[Oradea|Veľkého Varadína]] (Oradea). Táto trať mala sčasti tvoriť prepojenie centrálneho Uhorska so severovýchodnými regiónmi cez [[Košice]] a [[Prešov]] do [[Halič (región)|haličského]] [[Przemyśl]]a. Súčasťou Potiskej železnice boli aj trate [[Cegléd (mesto)|Cegléd]] – [[Szolnok]], Debrecín – Miškovec, Miškovec – Košice, [[Püspökladány]] – [[Oradea|Veľký Varadín]] (Oradea), [[Szajol]] – [[Arad (Rumunsko)|Arad]] a [[Mezőtúr]] – [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]]. Spoločnosť navyše zabezpečovala v 70. rokoch prevádzku na trati Arad – [[Temešvár]] a v plánoch okrem spojenia do Haliča[[Halič (región)|Haliče]] bola aj výstavba [[KBŽ|Košicko-bohumínskej železnice]] (projekt v štádiu vymeriavania trasy spoločnosť podstúpila KBŽ).
 
Priblíženie výstavby trate zo Szolnoku nastalo v roku 1856 založením akciovej spoločnosti Tiská železnica a odkúpenie trate Cegléd – Szolnok, na ktorú nadväzovali novobudované úseky. Rozostavané trate v rovinatom teréne nevyžadovali stavebne ani finančne náročnejšie prvky, preto ich výstavba napredovala rýchlo. Do [[Debrecín]]a bola trať dokončená už 23. novembra [[1857]], úsek Püspökladány – Oradea 24. apríla 1858 a [[Szajol]] – [[Arad (Rumunsko)|Arad]] 25. októbra 1858. Po získaní pôžičky bola [[24. máj]]a [[1859]] otvorená železnica [[Debrecín]] – [[Miškovec]] a o rok neskôr, [[14. august]]a [[1860]] aj úsek do [[Košice|Košíc]]. Celkové náklady Tiskej železničnej spoločnosti na výstavbu siete dosiahli 49,9 milióna zlatých a konečná dĺžka tratí dosiahla 606,129 km.
 
=== Úseky ===
* Cegléd – Szolnok: 28,582 km; [[4. apríl]]a [[1857]] (odkúpenie od Rakúskej spoločnosti štátnych železníc - StEG)
* Szolnok – Debrecín: 121,041 km; [[25. november|25. novembra]] [[1857]]
* Püspökladány – Oradea: 68,069 km; [[24. apríl]]a [[1858]]
246

úprav