Rachel Carsonová: Rozdiel medzi revíziami

V 40. rokoch sa stávala čoraz viac znepokojená zneužívaním novovynájdených pesticídov, obzvlášť [[DDT]]. Ako sama uvádza, čím viac sa o pesticídoch dozvedá, tým je zdesenejšia. To vysvetľuje jej rozhodnutie začať hľadať niečo, čo sa napokon stalo jej najslávnejšou prácou, ktorou je kniha „Tichá jar“. Písanie tejto knihy odštartoval list od správcu Massachusettskej vtáčej rezervácie, ktorá bola zničená postrekmi DDT. V liste žiadal Carsonovú o využitie svojho vplyvu na vládne inštitúcie, aby začali vyšetrovanie použitia pesticídov. Tá sa nakoniec rozhodla, že by bolo účinnejšie vyzdvihnúť túto vec v obľúbenom časopise, no vydavatelia ostali ľahostajní a nakoniec sa preto projekt pre časopis stal vlastne knihou.

 

 

Dokonca predtým, ako bola „Tichá jar“ vydaná v roku [[1962]], vyvolala násilný odpor; Carsonová bola vystavená hrozbám súdov a výsmechu, vrátane návrhov, že takto úzkostlivý vedec a hysterická žena v jednej osobne nie sú kvalifikovanými písať takúto knihu. Obrovský protiútok bol organizovaný takmer celým chemickým priemyslom, a bol náležito podporovaný poľnohospodárstvom.