Miláno: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa Gabkakrehelova (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
Značka: rollback
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 56:
| area_metro =
<!-- *** Population *** -->
| population = 13147451366037
| population_date = 20102017
| population_urban =
| population_metro =
Riadok 66:
| established =
| established_type =
| mayor = GiulianoGiuseppe PisapiaSala
| mayor_type =
| mayor_party =
Riadok 101:
Všetky jeho najväčšie banky a sídlo talianskej [[Burza cenných papierov|burzy]] robia z Milána obrovské ekonomické centrum. Miláno patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. V Miláne možno vidieť aj umelecké pamiatky, ako sú napríklad [[Castello Sforzesco (Miláno)|Castello Sforzesco]], Poslednú večeru od [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]], Galériu [[Viktor Emanuel II.|Viktora Emanuela II.]], svetovo preslávené operné divadlo [[La Scala]] alebo sa iba prechádzať medzi obchodmi v [[móda|módnej]] štvrti, kde majú svoje butiky preslávení návrhári. Sídli tu veľa módnych firiem, známa je hlavne ulica [[via Montenapoleone]]. Nachádza sa tu najvyššia výšková budova v Taliansku známa ako [[Mrakodrap Pirelli]].
 
Samotné mesto (''Comune di Milano'') má 1 314366 745037 obyvateľov (30.11.2017), počet obyvateľov Veľkého Milána (''La Grande Milano''), celej konurbácie je približne 7 400 000 obyvateľov.
 
== Susedné obce ==
Riadok 115:
== Dejiny ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-12689, Mailand, Signallampen im Straßenverkehr.jpg|left|thumb|Miláno v roku 1926]]
Predpokladá sa, že zakladateľmi mesta sú [[Kelti]] okolo roku [[600 pred Kr.]] Okolo roku [[222 pred Kr.]] bolo mesto zahrnuté do Rímskej ríše a Rimania mu dali meno ''Mediolanum''. V [[4. storočie|4. storočí]], v čase biskupa [[Ambrosius Milánsky|Ambróza]] a cisára [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosia I.]] bolo Miláno hlavným mestom Západorímskej ríše a druhým najväčším mestom v Európe. Štatút hlavného mesta stratilo už v roku 402, keď sa novým hlavným mestom ríše stala [[Ravenna]]. Bolo to hlavne v dôsledku pohybu barbarských kmeňov, hlavne [[vizigóti|vizigótov]]. V roku 452 došlo k vpádu hunského kráľa [[Attila (vodca)|Attilu]] a k úpadku mesta. V roku 569 sa mesto stalo súčasťou ríše [[Longobardi (kmeň)|Longobardov]], byzantskí úradníci ušli do Janova kvôli bezpečnosti. Longobardi z Milána vybudovali svoje hospodárske centrum, ktoré predčilo susedné mestá [[Pavia]], či [[Monza]]. V [[11. storočie|11. storočí]] dochádza k jeho ekonomickej a mocenskej expanziíexpanzii. V roku [[1167]] vstúpilo do voľnej federácie združujúcej talianske mestské štáty pod názvom Lombardská liga. Vymanili sa spod vlády cisára a postupne ovládali mestá feudálne rody, Miláno sa stalo mestským štátom. Miláno preslávili rody [[Viscontiovci|Viscontiovcov]] a [[Sforzovci|Sforzovcov]]. Spolu s ostatným talianskymi mestami sa od 18. storočia stávali záujmom veľkých mocností Európy. V 18. storočí sa Miláno stalo jedno z hlavných centier hnutia [[Risorgimento]]. V roku [[1859]] sa vymanilo spod vlády rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], stalo sa súčasťou [[Sardínske kráľovstvo|Sardínskeho kráľovstvo]], ktoré sa neskôr pretransformovalo na [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]].
 
V Miláne vzniklo Mussoliniho fašistické hnutie, tu však bol [[Benito Mussolini|Mussolini]] aj potupne popravený.