Ján III. (Poľsko): Rozdiel medzi revíziami

V roku 1659 sa Jan Sobieski prvýkrát stal poslancom na poľskom šľachtickom sneme (sejme), v ktorom od roku 1661 podporoval kandidatúru francúzskeho princa na poľský trón, za čo dostával od kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] štedré finančné príspevky. Od roku 1662 pripravoval na kráľovskom dvore vojenskú reformu a v roku 1665 získal hodnosť veľkokorunného maršala (marzsałekmarszałek wielki koronny). V roku 1668 získal hodnosť veľkokorunného hajtmana (hetman wielki koronny), čo bola najvyššia vojenská hodnosť v súdobej poľskej kráľovskej armáde. Sobieski hral stále väčšiu úlohu ako vo velení armády, tak aj vo vnútornej politike. Získaval postupne meno neporaziteľného vojvodcu, najmä po tom, keď v roku 1667 porazil v bitke pri Podhajcoch päťnásobne početnejšie vojsko kozákov a Tatárov pod velením hetmana Petra Dorošenka. Jan Sobieski sa stal pre mnohých príslušníkov šľachty prototypom politika a vojvodcu, ktorý by v postavení panovníka dokázal posilniť [[Republika oboch národov|Poľsko-litovské kráľovstvo]]. To sa v 60-tych rokoch nachádzalo v hlbokej vnútropolitickej kríze, a bolo tiež ohrozované početnými nepriateľmi ([[Švédsko]], [[Osmanská ríša]], [[Ruská ríša]]).

Situáciu vo vnútornej politike skomplikovali od začiatku 70-tch rokov nové útoky tatárskych oddielov na územie [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]], najmä na Ukrajine. V roku 1671 ešte Ján Sobieski odrazil mohutný vpád Tatárov, ale nezabránil koncom augusta 1672 v páde dôležitej pevnosti Kamenec Podolský do tureckých rúk. Sobieski bol dokonca svojimi nepriateľmi obvinený z jeho vydania Turkom, čo sa však nepreukázalo. Podolie prešlo na 27 rokov pod nadvládu Turkov. Sobieski v postavení najvyššieho veliteľa vojsk viedol na Podolie na jeseň roku 1672 veľkú výpravu proti tatárskym rabujúcim oddielom. Hoci mal k dispozícii len 3000 mužov jazdy, dokázal s nimi porážať niekoľkonásobne početnejšie oddiely Tatárov. Tieto víťazstvá mu priniesli veľkú popularitu. Najväčším úspechom bolo víťazstvo nad tureckou armádou v bitke pri pevnosti Chotyň (poľsky Chocim) 11. novembra 1673, v ktorej údajne pobil 26000 mužov z tridsaťtisícového tureckého vojska. Tento triumf mu priniesol povesť neohrozeného bojovník a geniálneho stratéga a vojvodcu ako v Poľsku, tak aj v zahraničí. Navyše mu práve toto víťazstvo pomohlo v podpore jeho kandidatúry na poľský trón, pretože deň pred bitkou, 10. novembra 1673, zomrel kráľ [[Michal (Poľsko)|Michał Korybut Wiśniowiecki]]. Na volebnom sneme šľachta zvolila 24. mája 1674 za kráľa s veľkou prevahou hlasov Jana Sobieskeho (získal 3450 hlasov). Korunovať sa dal až v roku 1676.