Hubblov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklad z en |
preklad z en |
||
Riadok 51:
== Predstava, plány a ciele ==
=== Návrhy a predchodcovia ===
[[Súbor:Astronaut Owen Garriott Performs EVA During Skylab 3 - GPN-2002-000065.jpg|thumb|right|Astronaut [[Owen Kay Garriott]] pracuje vedľa [[Skylab]]u, 1973]]
V roku [[1923]] [[Hermann Oberth]], považovaný za otca modernej raketovej techniky, spolu s [[Robert Goddard|Robertom Goddardom]] a [[Konstantin Eduardovič Ciolkovskij|Konstantinom Eduardovičom Ciolkovskim]], publikovali dielo ''Die Rakete zu den Planetenräumen'' („Raketa do planetárneho priestoru“), čím spomenuli, ako by mohol byť ďalekohľad vynesený raketou na obežnú dráhu Zeme.
História Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu sa začala písať už v roku [[1946]], kedy astronóm [[Lyman Spitzer]] publikoval článok nazvaný ''Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme''. V ňom pojednával o dvoch hlavných výhodách, ktoré by mali vesmírne observatória oproti pozemským. Prvou bolo, že uhlové rozlíšenie (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej môžu byť objekty jasne rozlíšiteľné) by bolo limitované iba [[Difrakcia|difrakciou]], na rozdiel od [[Turbulencia|turbulencií]] v [[atmosféra|atmosfére]], ktorá zapríčiňuje blikanie [[hviezda|hviezd]] a je astronómom známe ako "seeing". Vtedy boli pozemské teleskopy typicky limitované rozlíšením 0,5 – 1,0 uhlových sekúnd, v porovnaní s teoretickým difrakčným obmedzením okolo 0,1 uhlovej sekundy pre teleskopy so zrkadlom {{m|2.5|m}} v priemere. Druhá hlavná výhoda by bola, že vesmírny ďalekohľad by mohol pozorovať infračervené a [[ultrafialové žiarenie]], ktoré inak silne pohlcuje atmosféra.
| |||