Padák: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1911]] Američan [[Grant Morton]] uskutočnil v [[Kalifornia|Kalifornii]] prvý zoskok padákom z [[lietadlo|lietadla]], ktorým bol [[Wright Model B]]. Morton si vrchlík padáka pri skoku držal v rukách. [[1. marec|1. marca]] [[1912]] kapitán americkej armády [[Albert Berry]] nad [[Missouri (štát USA)|Missouri]] vyskočil ako prvý človek z lietadla so zbaleným padákom, ktorý mal pripevnený na chrbte. [[Georgia Broadwick]] bola prvou ženou ktorá vyskočila na padáku z lietadla, stalo sa tak [[21. jún]]a [[1913]] nad [[Los Angeles]].

 

 

K prvému vojenskému použitiu padákov došlo počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Padáky používali najmä posádky pozorovacích balónov, ktoré boli ľahkým terčom nepriateľských stíhacích lietadiel. Posádky lietadiel [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] mali použitie padákov pre únik z poškodeného lietadla prísne zakázané a padáky preto nepoužívali. Velitelia boli totiž presvedčení, že nosenie padákov spôsobí, že letci budú opúšťať aj ľahšie poškodené stroje, ktoré by inak bolo možné zachrániť. V tej dobe boli padáky ešte príliš ťažké a napríklad stíhacie lietadlá postrádali dodatočný výkon na nesenie tejto nadbytočnej váhy. Jedinou záchranou letcov v tejto dobe bolo vyskočiť z bezpečnejšej výšky niekoľkých desiatok metrov, alebo sa zastreliť [[revolver]]om, ak letec nechcel riskovať upálenie za živa na palube poškodeného lietadla. Jediní, kto počas vojny použili pre svojich letcov padáky boli Nemci. Aj tieto padáky neboli spoľahlivé, a pri ich použití zahynulo mnoho letcov. Poruchy padákov sa nevyhýbali ani leteckým esám ako boli [[Erich Lowenhardt]], zahynul pri páde z výšky 3 700 m po tom, čo sa zrazil s ďalším lietadlom, alebo [[Fritz Rumey]], ktorému sa padák neotvoril pri páde z výšky okolo 1 km.