Joga: Rozdiel medzi revíziami

 

== Miesto v indickej filozofii ==

 

Joga je jeden zo šiestich ortodoxných systémov či škôl [[indická filozofia|staroindickej filozofie]] (tzv. [[daršana|dáršany]] daršana v sanskrite znamená filozofia). Hlavným cieľom všetkých ľudských skutkov má byť úplné oslobodenie od hmotnej existencie, smrti a narodenia. Dvoma základnými podmienkami tohto oslobodenia sú vairágja (bezžiadostivosť, vzdialenie sa od sveta) a joga (vlastné rozjímanie, zamerané na zastavenie procesov psychického a vedomého života). K prvej vedie presvedčenie o márnosti svetského života, plného zla a utrpenia. Druhá vzniká z presvedčenia o potrebe poznať najvyššiu pravdu – [[Boh]]a.

 

== Dejiny ==

Vek jogy je neistý. Prvýkrát sa spomína v stredných [[upanišady|upanišadách]] (diela komentujúce a vysvetlujúce [[védy]]). To znamená, že teoretické a filozofické základy jogy sú vo védach, najstarších indických svätých spisoch z doby okolo 3500 pred Kr. Počas vykopávok v povodí rieky Indus boli nájdené predmety z čias [[Harappská kultúra|Harrapskej kultúry]] na ktorých sú vyobrazené postavy sediace v podobných pozíciách ako sa cvičia v joge.

 

 

== Druhy jogy ==

* [[karmajoga]] (joga nesebeckého konania) – cesta milosrdenstva a dobrých skutkov

* [[bhaktijoga]] (joga oddanej lásky k bohu) – cesta lásky obsahujúca oddanosť človeku a ostatným živým tvorom ako smerovanie k [[Boh]]u

== Cvičenia ==

 

Cvičenia jogy v zásade majú celostný prístup, ktorý má dostať telo, ducha a dušu súčasne do súladu. Na typickej vyučovacej hodine sa na tento účel používajú krije (rad cvičení) so statickými i dynamickými ásanami, spojené s fázami hlbokého uvoľnenia. Spravidla po úvodnom rozvičení sa pridávajú dychové cvičenia, koncentrácia a meditácie.

 

* [[Bhagavadgíta]] (''Spev vznešeného'') obsiahnutý v [[Mahábhárata|Mahábhárate]]: zaoberá sa všetkými cestami jogy, najmä však karmajogou a bhaktijogou

* [[Hathajoga]] pradipika: zaoberá sa hathajogou a kundalinijogou

 

== Účinok jogy ==