Bitka o Smolensk (1941): Rozdiel medzi revíziami

|velitel2 = {{minivlajka|ZSSR}} [[Semion Timošenko|S. K. Timošenko]]<br>{{minivlajka|ZSSR}} [[Georgij Žukov|G. K. Žukov]]<br>{{minivlajka|ZSSR}} [[Fiodor IsodorovičIsidorovič Kuznecov|F. I. Kuznecov]]<br>{{minivlajka|ZSSR}} [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|A. I. Jeriomenko]]

'''Prvá bitka o Smolensk''' bola [[Bitka (vojenstvo)|bitka]] v úvodnej fáze bojov na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], trvajúca od [[6. júl]]a do [[5. august]]a [[1941]]. Bojovali v nej [[wehrmacht|vojská Tretej ríše]], proti brániacim sa jednotkám [[červená armáda|červenejČervenej armády]]. Bitka bola súčasťou [[Operácia Barbarossa|operácie Barbarossa]]. Podľa plánu nacistického Nemecka malo v priestore [[Smolensk]]a, ktorý bol významným strategickým a dopravným uzlom, dôjsť k mohutnej obkľučovacej operácii a následnému zničeniu sovietskych vojsk na tomto úseku frontu. Týmto by bola otvorená cesta na [[Moskva|Moskvu]].

Od začiatku operácie Barbarossa postúpili nemecké vojská do konca júna až k [[Minsk]]u, kde zajali v byalistocko-minskom kotle viac než 300 000 vojakov červenejČervenej armády. Sovietska obrana sa začiatkom mesiaca júl ustálila na čiare [[Vicebsk]] – [[Orša]] – [[Mahiľov]]. Tu vojská [[Červená armáda|Červenej armády]] a [[Wehrmacht]]u zvádzali ťažké boje. Najdlhšie sa bránili jednotky generálmajora M. T. Romanova v [[Mahiľov]]e, a to až do 26. júla 1941.

6. júla 1941 vojská skupiny armád Stred poľného maršala [[Fedor von Bock|Fedora von Bocka]] obsadili [[Vicebsk]]. Nemci sa snažili podniknúť obkľučovacie manévre, ale sovietskym jednotkám sa z obkľúčenia podarilo uniknúť. [[Červená armáda]] sa sústredila na ďalšie obranné boje a spôsobila nemeckým jednotkám veľké straty. Dňa 30. júla podnikli jednotky pod vedením [[Georgij Žukov|Georgija Žukova]] úspešný [[protiútok pri Jelni]], pri ktorom po prvýkrát od začiatku vojny dokázali obsadiť územie, ktoré bolo predtým ovládané Nemcami. Začiatkom augusta uskutočnili tankové zväzy 9. nemeckej armády obkľučovací manéver, časť brániacich sa sovietskych vojsk v dňoch 5. – 6. augusta obišli a obsadili [[Smolensk]]. V obkľúčenom kotle južne od Smolenska zostalo 300 000 červenoarmejcov 16., 19. a 20. armády. Ďalším obkľúčeným sovietskym jednotkám sa podarilo uniknúť vďaka úderom posíl vojsk [[západnýZápadný front (veľkádruhá vlasteneckásvetová vojna)|Západného frontu]]. Tým sa podarilapodarilo skonsolidovať ďalšiu obrannú líniu pred Moskvou. Išlo hlavne o sily 19. a 20. armády. V priestore pri Jelni boje pokračovali a červenáČervená armáda prešla do obrany dňa 10. septembra.

V obkľúčení pri Smolensku nemciNemci zajali 300 000 vojakov, ukoristili 3 200 tankov a 3 000 diel, avšak sami utrpeli veľké straty, keď prišli o 250 000 mužov a značné množstvo techniky. Vďaka týmto dlhotrvajúcim a vyčerpávajúcim bojom však mohla červenáČervená armáda skonsolidovať obranu pred nemeckým [[Bitka o Moskvu|útokom na Moskvu]]. Nemci stratili teoretickú možnosť dobyť Moskvu na prelome letných a jesenných mesiacov z chodu. Mnohí autori považujú úspešnú obranu a sovietske protiútoky v priestore Smolenska za jeden z rozhodujúcich okamihov bojov na východnom fronte<ref>Glanz, D., ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay.'' Clemson University, Clemson, South Carolina, 2001, s. 21-22</ref>. Aj keď je otázne, či by boli nemecké sily skutočne boli schopné Moskvu z chodu obsadiť, bez toho aby výrazne ohrozili krídla svojich útočiacich vojsk.