Kĺb (anatómia): Rozdiel medzi revíziami

'''Kĺb''' alebo zriedkavo '''artikulácia''' ([[latinčina|lat]]. ''junctura synovialis'', ''articulatio'') je pohyblivé [[spojenie kostí|spojenie]] dvoch alebo viacerých [[kosť|kostí]], ktoré sa vo vnútri [[väzivo]]vého puzdra dotýkajú plochami pokrytými [[chrupavkaChrupka (tkanivo)|chrupavkouchrupkou]]. Tieto plochy (lat. ''facies articulares'') sú väčšinou v podobe ''kĺbnej jamky'' (lat. ''fossa articularis'') a ''kĺbnej hlavice'' (lat. ''caput articulare''). Ich chrupavkachrupka je zväčša hyalínna, len v kĺboch, ktoré sú vystavené veľkému tlaku, je zväčša väzivová. Hrúbka chrupavkychrupky sa pohybuje od 0,5 po 6 mm, čím je kĺb viac zaťažovaný, tým je hrubšia. Zabezpečuje tiež rast kostí, najmä krátkych.

* ''fibrózna vrstva'' (lat. ''membrana fibrosa'', ''stratum fibrosum'') -– vonkajšia väzivová vrstva, ktorá plynule prechádza do [[periost]]u. Je zložená hlavne z kolagénových vlákien, ktoré sú menej pružné, zaisťujú však pevnosť a teda stabilitu kĺbu.

* ''synoviálna vrstva'' alebo ''membrána'' (lat. ''membrana synovialis'', ''stratum synoviale'') -– vnútorná vrstva z riedkeho väziva, na vnútornom povrchu pokrytá [[synoviálna bunka|synoviálnymi bunkami]]. Synoviálna membrána vystiela celé vnútro kĺbu s výnimkou chrupavkovitýchchrupkovitých styčných plôch. Je bohato cievne i nervovo zásobená, hladká a lesklá, môže vybiehať do rias (lat. ''plicae synoviales'') a klkov (lat. ''villi synoviales''). Má výbornú regeneračnú schopnosť. Produkuje ''kĺbny maz -– synoviu'': väzkú tekutinu, kltorá znižuje [[trenie]] a má veľký význam vo výžive chrupavkychrupky. Obklopuje ''kĺbnu dutinu'' (lat. ''cavitas articularis''), ktorá má za normálnych okolností veľmi malý objem a obsahuje len minimálne množstvo kĺbneho mazu. Rozoznávajú sa tri typy synoviálnej membrány, podľa toho, či priamo leži a fibróznej vrstve alebo je medzi ňou vmedzerené iné tkanivo:

* ''prechodná zóna'' -– miesto úponu synoviálnej membrány k obvodu kĺbnej chrupavkychrupky. Bunky membrány sa tu viac podobajú [[chondrocyt]]om a synoviálna membrána v tenkom leme prekrýva okraj chrupavkychrupky

* ''kĺbne menisky'' alebo ''platničky'' (lat. ''discus articularis'', ''meniscus articularis'') -– sú z väzivovej chrupavkychrupky a sú vložené medzi kĺbne plochy. Disk má väčšinou tvar okrúhlej platničky a rozdeľuje kĺb na dve dutiny (napr. [[čeľustný kĺb]]). Meniskus má kosáčikovitý tvar, na priereze klinovitý (napríklad [[kolenný kĺb]]). Oba slúžia ako pružný „nárazník“ a vyrovnávajú nerovnako zakrivené kĺbne plochy.

* ''kĺbne lemy'' (lat. ''labrum articulare'') -– tvoria vyvýšený lem chrupavkovitejchrupkovitej kĺbnej plochy, tvorený väzivovou chrupavkouchrupkou. Ich hlavnou funkciou je rozšírenie plochy kĺbnej jamky (napríklad [[ramenný kĺb]]).

* ''kĺbne väzy'' (lat. ''ligamentum articulare'') -– zosilujú kĺbne puzdro a ovplyvňujú pohyby v kĺbe. Môžu byť súčasťou puzdra -– kapsulárne ligamentá; alebo sa naň len prikladať -– extrakapsulárne ligamentá.

* ''burzy'' (lat. ''bursae synoviales'') -– nachádzajú sa v okolí kĺbov a sú to dutiny rôznej veľkosti vystlané synoviálnou membránou a obsahujúce tekutinu podobnú kĺbnemu mazu. Vyskytujú sa v miestach vzájomných pohybov väzov a kĺbneho puzdra. Môžu vznikať ako výchlipky synoviálnej membrány kĺbu.

* ''kĺbne svaly'' (lat. ''musculi articulares'') -– drobné svalové snopce upínajúce sa do kĺbneho puzdra. Pri pohybe daného svalu bránia vmedzereniu kĺbneho puzdra medzi kĺbne plochy.

== Kĺbna chrupavkachrupka ==

Kĺbna chrupavkachrupka väčšiny kĺbov človeka je hyalínna, neobsahuje žiadne [[cieva|cievy]] a [[nerv]]y. Skladá sa z troch vrstiev:

* ''hlboká vrstva'' -– zložená z veľkých buniek, najhlbšia vrstva je čiastočne zvápenatelá. Počas rastu je táto chrupavkachrupka priebežne nahradzovaná [[kosť]]ou, ktorá sem postupuje od osifikačného jadra.

* ''stredná vrstva'' -– zložená s menších guľatých buniek usporiadaných vo vertikálnych stĺpcoch.

* ''povrchová vrstva'' -– obsahuje vretenovité bunky usporiadané dlhou osou rovnobežne s jej povrchom. Fibrily medzibunkovej hmoty tu prebiehajú rovnakým smerom, na rozdiel od hlbších vrstiev, kde ich priebeh pripomína gotické klenby.

Kĺbna chrupavkachrupka je vyživovaná difúziou, najmä zo synoviálnej tekutiny, menej zo synoviálnej membrány priľahlej k obvodu chrupavkychrupky. Preto fragmenty chrupavkychrupky, ktoré sa oddelia napr. po úraze od hlavného „tela“, môžu nielen prežívať ale i rásť -– vznikajú tzv. ''kĺbne myšky''.

Regeneračná schopnosť kĺbnej chrupavkychrupky je veľmi malá, [[chondrocyt]]y sa po ukončení rastu už nedelia.

Kĺby sú krvnými cievami zásobené veľmi bohato a okolo kĺbneho puzdra sa často tvorí sieť (lat. ''rete articulare''). Kĺbne vetvy [[tepna|tepien]] zásobujú [[kosť|epifýzy]], kĺbne puzdro a synoviálnu membránu, v terminálnom vetvení vzniká bohatá sieť kapilár -– preto i ľahké zranenie môže mať za následok [[krvácanie]] do kĺbnej dutiny.

Kĺby sú dobre inervované. Vetvy pochádzajú z nervov, ktoré inervujú svaly pohybujúce kĺbom. Slabo je inervovaná synoviálna membrána, kĺbna chrupavkachrupka nie je inervovaná vôbec. Nervové zakončenia, ktoré vedú vzruchy do [[CNS]], informujú o momentálnom stave kĺbu (tlak, poloha, napätie puzdra a pod.) Vedome alebo reflexne je potom ovplyvňovaná svalová kontrakcia a tonus, a tým aj poloha a postavenie kĺbu.

* ''jednoduché kĺby'' (lat. articulationes simplices) -– tvoria ho 2 kosti

* ''zložené kĺby'' (lat. articulationes compositae) -– tvoria ho 3 alebo viac kostí, alebo 2 kosti a kĺbny meniskus alebo disk

* ''guľovitý kĺb'' (lat. articulatio spheroidea) -– hlavica i jamka sú časti plochy gule

** voľný guľovitý kĺb (lat. arthrodia) -– plocha jamky je menšia ako plocha hlavice, čo umožňuje veľký rozsah pohybov (napríklad [[ramenný kĺb]])

** obmedzený guľovitý kĺb (lat. enarthrosis) -– má hlbokú jamku, ktorá bráni veľkému rozsahu pohybov (napríklad [[bedrový kĺb]])

* ''elipsovitý kĺb'' (lat. a.ellipsoidea) -– kontaktné plochy sú podobné rotačnému elipsoidu (napríklad [[atlanto-okcipitálny kĺb]])

* ''sedlový kĺb'' (lat. a.sellaris) -– kontaktné lochy v tvare sedla (napríklad karpometakarpálny kĺb palca)

* ''valcový kĺb'' -– niekde sa uvádza ''kolovitý'' -– (lat. a.cylindrica) -– kontaktné lochy v tvare valca

** pántový kĺb -– ginglymus (napríklad interfalangeálne kĺby)

** kolový kĺb -– napríklad [[lakťový kĺb]]

* ''kladkový kĺb'' -– (lat. a.trochlearis) -– základný tvar je valcovitý, navyše je vodiaca ryha a do nej zapadajúca vodiaca lišta

* ''plochý kĺb'' (lat. a.plana) -– rovné kontaktné plochy

* ''tuhý kĺb'' (lat. amphiarthrosis) -– ploché ale vzájomne zvlnené kĺbne plochy, ktoré umožňujú len minimálny pohyb (napríklad [[krížovo-bedrový kĺb]])