Smazaný obsah Přidaný obsah
d fixy citácií
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
d Wikilinky
Riadok 6:
Chémia sa niekedy nazýva „centrálna veda“, pretože spája a taktiež skúma spojenie s ostatnými prírodnými vedami, akými sú [[fyzika]], [[materiálová veda]], [[nanotechnológia]], [[biológia]], [[farmácia]], [[bioinformatika]] a [[geológia]].<ref>{{cite web | title = Chemistry - The Central Science | work = The Chemistry Hall of Fame | publisher = York University | url = http://www.chem.yorku.ca/hall_of_fame/whychem.htm | accessdate = 2006-09-12}}</ref> Tieto spojenia sa formujú rôznymi medzidisciplínovými odvetviami, ktoré používajú koncepty z viacerých vedeckých disciplín, napríklad [[fyzikálna chémia]] aplikuje fyzikálny aparát na hmotu na atómovej a molekulárnej úrovni. Presnú podstatu teoretického vzťahu medzi chémiou (a inými tzv. ''[[špeciálna veda|špeciálnymi vedami]]'') a fyzikou je predmetom skúmania [[filozofia vedy|filozofie vedy]].
 
Chémia skúma interakcie hmoty. Tieto interakcie môžu byť medzi dvoma materiálnymi substanciami alebo medzi hmotou a [[energia|energiou]], hlavne v súvislosti s [[Prvá termodynamická veta|prvým termodynamickým zákonom]]. Tradičná chémia sa zaoberá interakciami medzi [[látkaLátka (chémia)|látkami]]mi v [[chemická reakcia|chemických reakciách]], kde sa jedna alebo viac látok mení na jednu alebo viac iných látok. Okrem samotnej premeny látok sa často sleduje aj jej energetické hľadisko. Na zápis premeny sa používajú [[chemická rovnica|chemické rovnice]].
 
2 H<sub>2</sub> + O<sub>2</sub> → 2 H<sub>2</sub>O
 
Chemické reakcie sa dajú urýchľovať [[katalyzátorKatalyzátor (chémia)|katalyzátormi]]mi, čo sú vo všeobecnosti iné chemické látky prítomné počas reakcie, ale samotnej premeny sa nezúčastňujú (príkladom môže byť [[kyselina sírová]] katalyzujúca [[elektrolýza|elektrolýzu]] vody), alebo to môže byť nelátkový jav (napr. elektromagnetické žiarenie vo fotochemických reakciách). Tradičná chémia sa zaoberá aj analýzou chemikálií počas aj mimo reakcií (napr. [[spektroskopia]]).
 
[[Súbor:Lab bench.jpg|thumb|Laboratórium na Ústave biochémie, Kolínska univerzita]]
 
Každá zvyčajná látka pozostáva z [[atóm]]ov alebo subatómových častí, ktoré ich tvoria: [[protón]]y, [[elektrón]]y a [[neutrón]]y. Atómy sa môžu spájať a tak tvoriť zložitejšie látky ako sú [[iónIón (častica)|ióny]]y, [[molekula|molekuly]] alebo [[kryštál]]y. Štruktúra sveta, v ktorom dennodenne žijeme a vlastnosti hmoty, s ktorou sa bežne stretávame, sú dané vlastnosťami chemických látok a ich reakcií. [[Oceľ]] je [[Materiálová tvrdosť|tvrdšia]] ako [[železo]], pretože jej atómy sú viazané v pevnejšej kryštálovej mriežke. Drevo horí, lebo dokáže reagovať spontánne so vzdušným [[kyslík]]om nad určitou [[teplota|teplotou]]. [[Cukor (sladidlo)|Cukor]] a [[Chlorid sodný|soľ]] sa rozpúšťajú vo vode, pretože im to dovoľujú ich molekulárne/iónové vlastnosti.
 
Látky zvykneme klasifikovať podľa energie alebo skupenstva a množstva rozpustnej látky, ako aj podľa ich chemického zloženia. Tri látkové skupenstvá pri nízkej energii sú [[pevná látka|pevné]], [[kvapalina|kvapalné]] a [[plyn]]né. Pevné látky majú nemenný vzhľad za normálnej teploty kvôli fixným štruktúram, ktoré dokážu odolávať gravitácii a iným slabým silám vďaka pevným väzbám. Kvapaliny majú obmedzené väzby so žiadnou vnútornou štruktúrou, a tak tečú, lebo ich ovplyvňuje gravitácia. Plyny nemajú žiadne väzby a správajú sa ako voľné častice.Viac vecí sa ešte skúma.