Verzia z 21:13, 28. jún 2018 upraviť Teslaton (diskusia \| príspevky) Správcovia rozhrania, Správcovia 48 350 editací d fixy citácií ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:06, 13. júl 2018 upraviť vrátiť Radoslav Ivan (diskusia \| príspevky) 3 658 editací d Wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 6: Chémia sa niekedy nazýva „centrálna veda“, pretože spája a taktiež skúma spojenie s ostatnými prírodnými vedami, akými sú [[fyzika]], [[materiálová veda]], [[nanotechnológia]], [[biológia]], [[farmácia]], [[bioinformatika]] a [[geológia]].<ref>{{cite web \| title = Chemistry - The Central Science \| work = The Chemistry Hall of Fame \| publisher = York University \| url = http://www.chem.yorku.ca/hall_of_fame/whychem.htm \| accessdate = 2006-09-12}}</ref> Tieto spojenia sa formujú rôznymi medzidisciplínovými odvetviami, ktoré používajú koncepty z viacerých vedeckých disciplín, napríklad [[fyzikálna chémia]] aplikuje fyzikálny aparát na hmotu na atómovej a molekulárnej úrovni. Presnú podstatu teoretického vzťahu medzi chémiou (a inými tzv. ''[[špeciálna veda\|špeciálnymi vedami]]'') a fyzikou je predmetom skúmania [[filozofia vedy\|filozofie vedy]]. Chémia skúma interakcie hmoty. Tieto interakcie môžu byť medzi dvoma materiálnymi substanciami alebo medzi hmotou a [[energia\|energiou]], hlavne v súvislosti s [[Prvá termodynamická veta\|prvým termodynamickým zákonom]]. Tradičná chémia sa zaoberá interakciami medzi [[~~látka~~Látka (chémia)\|látkami]]mi v [[chemická reakcia\|chemických reakciách]], kde sa jedna alebo viac látok mení na jednu alebo viac iných látok. Okrem samotnej premeny látok sa často sleduje aj jej energetické hľadisko. Na zápis premeny sa používajú [[chemická rovnica\|chemické rovnice]]. 2 H<sub>2</sub> + O<sub>2</sub> → 2 H<sub>2</sub>O Chemické reakcie sa dajú urýchľovať [[~~katalyzátor~~Katalyzátor (chémia)\|katalyzátormi]]mi, čo sú vo všeobecnosti iné chemické látky prítomné počas reakcie, ale samotnej premeny sa nezúčastňujú (príkladom môže byť [[kyselina sírová]] katalyzujúca [[elektrolýza\|elektrolýzu]] vody), alebo to môže byť nelátkový jav (napr. elektromagnetické žiarenie vo fotochemických reakciách). Tradičná chémia sa zaoberá aj analýzou chemikálií počas aj mimo reakcií (napr. [[spektroskopia]]). [[Súbor:Lab bench.jpg\|thumb\|Laboratórium na Ústave biochémie, Kolínska univerzita]] Každá zvyčajná látka pozostáva z [[atóm]]ov alebo subatómových častí, ktoré ich tvoria: [[protón]]y, [[elektrón]]y a [[neutrón]]y. Atómy sa môžu spájať a tak tvoriť zložitejšie látky ako sú [[~~ión~~Ión (častica)\|ióny]]y, [[molekula\|molekuly]] alebo [[kryštál]]y. Štruktúra sveta, v ktorom dennodenne žijeme a vlastnosti hmoty, s ktorou sa bežne stretávame, sú dané vlastnosťami chemických látok a ich reakcií. [[Oceľ]] je [[Materiálová tvrdosť\|tvrdšia]] ako [[železo]], pretože jej atómy sú viazané v pevnejšej kryštálovej mriežke. Drevo horí, lebo dokáže reagovať spontánne so vzdušným [[kyslík]]om nad určitou [[teplota\|teplotou]]. [[Cukor (sladidlo)\|Cukor]] a [[Chlorid sodný\|soľ]] sa rozpúšťajú vo vode, pretože im to dovoľujú ich molekulárne/iónové vlastnosti. Látky zvykneme klasifikovať podľa energie alebo skupenstva a množstva rozpustnej látky, ako aj podľa ich chemického zloženia. Tri látkové skupenstvá pri nízkej energii sú [[pevná látka\|pevné]], [[kvapalina\|kvapalné]] a [[plyn]]né. Pevné látky majú nemenný vzhľad za normálnej teploty kvôli fixným štruktúram, ktoré dokážu odolávať gravitácii a iným slabým silám vďaka pevným väzbám. Kvapaliny majú obmedzené väzby so žiadnou vnútornou štruktúrou, a tak tečú, lebo ich ovplyvňuje gravitácia. Plyny nemajú žiadne väzby a správajú sa ako voľné častice.Viac vecí sa ešte skúma.

Chémia: Rozdiel medzi revíziami