Fernão de Magalhães: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 30:
Prvou Magalhãesovou zastávkou bol ostrov [[Tenerife]] na [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovoch]], kde vypukli prvé konflikty s podriadenými kapitánmi. Plavba pokračovala cez [[cesta]] do zátoky dnešného [[Rio de Janeiro|Ria de Janeira]], bez väčších nepríjemností. Iba [[Juan de Cartagena|Juana de Cartagenu]], druhého muža flotily, musel dať Magalhães za neposlušnosť uväzniť.
V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala pozdĺž juhoamerických brehov k juhu, minula a preskúmala [[[[La Plata (mesto)||La Platu]] a nakoniec prenikla až do nehostinných patagónskych vôd. V marci [[1520]] sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so zimnými búrkami strávia zimu v zálive pomenovanom po [[Záliv sv. Juliána|sv. Juliánovi]] (Puerto San Julián). Tu prepukla [[Vzbura v zálive sv. Juliána|vzbura]], ktorú sa mu však podarilo potlačiť. Hlavní organizátori za ňu zaplatili životmi, dvaja muži boli vysadení na patagónske pobrežie.
[[24. august]]a výprava pokračuje. Po chvíli Magalhães prichádza o svoju prvú loď – Santiago, ktorá bola zničená v búrke. Ďalšia loď, San Antonio, dezertovala a vrátila sa naspäť do Španielska. [[21. október|21. októbra]] objavil Magalhães medzi [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovou zemou]] a dnešným [[Čile]] prieliv, ktorý nesie jeho meno – [[Magalhãesov prieliv]]. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] pre jeho pokojný a priaznivý vietor. Potom výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na [[skorbut]] (nedostatok vitamínu C).
{{Citát|V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom. Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano. Od slnka, vetrov a dažďa veľmi stvrdli, takže sme ich museli nechať štyri-päť dní máčať v mori, potom sme ich na chvíľu položili na žeravé uhlie a až potom sa dali prežuť. Jedli sme často aj piliny z dosák. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac!
Riadok 42:
Magalhães rozumel jazyku tunajších domorodcov, pretože jeho malajský tlmočník sa vedel dohovoriť ich jazykom. Vymenil si dary s kráľom [[Limasawa|Limasawy]] [[Radža Ka Lamba|radžom Ka Lambom]]. Ka Lambo ich pozval na ostrov [[Cebu]], kde ich privítal tunajší kráľ [[radža Humabon]] a prijal [[kresťanstvo]]. Tomu tiež Magalhães sľúbil, že mu pomôže vo vojne proti susednému kmeňu na ostrove [[Mactan]]. V tejto bitke, [[27. apríl]]a, Magalhãesa zabili.
Výprava pokračovala na [[Borneo]] a potom na [[Molucké ostrovy]], kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa. Len s jednou loďou Victoriou a so 17 mužmi na palube prepláva kapitán [[Juan Sebastián del Cano]] [[6. máj]]a [[1522]] okolo [[Mys
== Literatúra ==
| |||