Život: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6552941 používateľa 193.87.164.210 (diskusia) bola vrátená |
typo gram |
||
Riadok 18:
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref> Sú to však už pomerne zložité mikroskopické [[bunka|bunkové]] útvary (mikrofosílie podobné dnešným [[sinica|siniciam]]).
O priebehu [[evolúcia|evolúcie]] pred týmto obdobím existujú len hypotézy. Pôvod života každopádne treba hľadať dávno pred obdobím vzniku bunky. Nebunkové organizmy (Subscellulata) len zdanlivo nemožno považovať za typické živé organizmy. Ich jednoduchosť, a fakt, že ich základom nie je bunka, ich stavia do pozície niečoho nedokonalého a menejcenného. No život nemohol vzniknúť „skokom“, a pôvodné nebunkové organizmy sú teda medzistupňom, primitívnymi formami života. Z nich sa nám viacero zachovalo do dnešných čias (i keď je otázne, či vo svojej pôvodnej štruktúre).
V oblasti '''chemických''' teórií sa všeobecne sa za prvopočiatok života považujú pôvodné samoreplikujúce sa systémy, ktoré boli tvorené molekulami [[nukleová kyselina|nukleových kyselín]], pretože môžu riadiť syntézu komplementárnych [[molekula|molekúl]]. Ide pritom hlavne o [[RNA]], ktorú možno považovať za primárnu látku života, účasť [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] a [[proteín|bielkovín]] bola len neskorším zlepšením.
Niektoré aspekty samotného vzniku týchto systémov sa už podarilo laboratórne dokázať v slávnom [[Stanley Miller|Millerovom]] pokuse z roku [[1953]], pri ktorom sa podarilo dokázať vznik [[aminokyselina|aminokyselín]] a [[nukleotid]]ov – stavebných kameňov bielkovín a nukleových kyselín – za podmienok praatmosféry. Neskôr sa tiež podarilo laboratórne dokázať aspekty mutácie a selekcie nukleových kyselín, ale chemický model schopný samoreplikácie a evolúcie sa nepodarilo dokázať.
Zástancovia '''fyzikálno-chemických''' teórií zdôrazňujú, že ani vznik ani zánik živej bytosti nie je tým, čo ju odlišuje od neživej prírody, pretože zložité zákonitosti fyziologicko-chemických procesov živých bytostí sa neodlišujú od zákonitostí ostatnej prírody. Tento pohľad podporuje jednak teória [[fylogenéza|fylogenetického]] vzniku života podľa „hypercyklu“ M. Eigena, ktorý je autokatalytickým samoreprodukčným systémom v prapolievke a jednak teória ontogenetického vzniku života E. Mayra, podľa ktorej život znamená „mať genetický program“, ktorý vo vhodnom prostredí automatický spôsobí fenotypické sformovanie tohto programu do podoby živého organizmu. Mechanizmy, ktoré takéto modely postulujú, sa sčasti podarilo dokázať na procesoch embryonálneho vývoja (napr. indukcia, polarita, regulácia proporcií
== O definíciách života a dôsledkoch ==
Prvotná bola hore uvedená klasická definícia a jej podobné definície. [[Aristoteles]], zakladateľ vedeckej [[biológia|biológie]], definoval život v nadväznosti na [[Platón]]a
* vegetatívny (vegetatívny život [[rastlina|rastlín]]; výživa, rast, rozmnožovanie)
* senzitívny (senzitívny život [[zviera]]t; vnímanie, pohyb, snaženie)
Riadok 35:
Rastliny majú len vegetatívny, zvieratá vegetatívny a senzitívny a ľudia vegetatívny, senzitívny aj racionálny život. Každý stupeň zodpovedá inému stupňu schopnosti slobodne konať. Toto delenie sa dnes spravidla zamieta jednak kvôli existencii [[vírus|vírov]] a iných medziforiem a jednak sú proti sociobiológovia a zástancovia evolučnej teórie poznania.
Dnes sa teda v prírodných vedách na účely definície života uprednostňuje opis statických a dynamických vlastností živých bytostí, pričom je samozrejme predpokladom, že definujúci abstrahuje od života jeho samého. Filozofická biológia však dodnes viac-menej používa Aristotelovu definíciu (samopohyb, ''télos'' atď.) a považuje subjektivitu živej bytosti za základ pochopenia života, pričom statické a dynamické procesy chápe ako druhotné – ako podmienky pre uvedenú subjektivitu.
Tieto dve koncepcie (prírodovedecká koncepcia a koncepcia filozickej biológie) si vlastne konkurujú už od staroveku. Výber koncepcie je však aj dnes rozhodujúci, lebo má praktické následky. Pri prírodovedeckej koncepcii (1) nevznikajú žiadne etické ani politické „predpisy“ pre zaobchádzanie so živými tvormi v oblasti ochrany prírody a zvierat a zaobchádzani s ľudmi, (2) v medicíne potom platí koncepcia [[iatrotechnológia|iatrotechnológie]], čiže chápania choroby ako poruchy stroja a lekára ako opravára, a zdravie sa chápe ako „pocit úplnej telesnej, duchovnej a sociálne pohody človeka“ (čo by pri dôslednom dodržovaní bolo pre ľudstvo osudným). Naštastie sa však v medicíne uplatňuje aj staroveká filozofia, a teda filozoficko biologická koncepcia, ktorá je vyjadrená [[Hippokratova prísaha|Hippokratovou prísahou]], ktorá zakotvuje akúsi lekársku stavovskú etiku (úctu pred životom) nevyplývajúcu z prírodovedeckej koncepcie života.
== Pokusy o prírodovedeckú definíciu života ==
Len o planéte [[Zem]] vieme s určitosťou, že sa na nej vyvinul a vyskytuje život, že je na nej prítomná [[biosféra]], sféra, ktorá umožňuje vhodné podmienky pre život. Podstata všetkých živých organizmov (teda života) tak ako ich chápe väčšina prírodovedcov je hmotná (materiálna).
Prírodovedci sa väčšinou zhodujú, že živé organizmy majú tieto (dynamické) vlastnosti:
Riadok 50:
* prípadne aj sila aktívne odpovedať na zmeny prostredia
Život však napriek tomu je pomerne ťažké definovať, a nie každý organizmus musí mať bezpodmienečne všetky uvedené črty. Definícia života je neľahký problém, aj keď si všetci myslíme, že intuitívne vieme, čo slovo „život“, „živý“ znamená.
Ak sa zamyslíme nad [[enzým]]om: Je živý, keď dokáže uskutočniť metabolickú reakciu? (Asi nie, sám sa nemnoží.) Je živý vírus? (Možno aj áno, aj keď ku svojmu rozmnožovaniu potrebuje živú bunku.) Bunka už asi živá je.
=== Sedem pilierov života ===
Riadok 61:
# '''Program.'''<br />Programom je organizovaný plán určujúci jednak zložky všetkého živého, jednak ich vzájomné pôsobenie, pretrvávajúce v čase. Program pozemských bytostí je daný genómom, súborom deoxyribonukleových kyselín (DNA) a jeho zložky – gény – kódujú (určujú) i jednotlivé časti, ale aj ich vzájomné pôsobenie. Program živých bytostí sa kopíruje pri prechode z jednej generácie na druhú (replikuje, zdvojuje) a zostáva trvale zachovaný vo všetkých následných generáciách, i keď v ňom môžu nastávať zmeny (mutácie). Gény teda kódom určujú všetko ostatné: chemické zložky ako sú bielkoviny, nukleové kyseliny a všetko, čo v živom organizme uskutočňuje chemické reakcie. V DNA je tento program zhrnutý a udržuje sa po celú dobu života druhu na Zemi.
# '''Improvizácia.'''<br />Živá bytosť žije v prostredí, do ktorého sa narodila. Je málo významnou zložkou prostredia: nemôže naplno ovplyvňovať zmeny a hrozby zo svojho prostredia, na zmeny musí reagovať, musí mať schopnosť zmeniť svoj prvopočiatočný program. Život na Zemi sa udržuje zmenami pôvodného programu – mutáciami (zmenami v genetickom kóde) a selekciou (Darwinov prirodzený výber).
# '''Kompartmentalizácia.'''<br />Všetky deje v živých organizmoch sa uskutočňujú v oddieloch (kompartmentoch), oddelených membránami. Látky cez tieto membrány prechádzať môžu, ale membrány tiež môžu aj zabrániť prechodu látok
# '''Pohyb energie ([[metabolizmus]]).'''<br />Všetky živé organizmy musia mať zaručenú rovnováhu v rozložení chemických látok v tele. Táto rovnováha je však dynamická a stále sa mení. Je to otvorený systém metabolizmu. Väčšina chemických reakcií nastáva
# '''Regenerácia.'''<br />Pri všetkých telesných pochodoch sa systémy opotrebovávajú, stráca sa energia a vzniká potreba kompenzovať opotrebenie i straty – k tomu slúži regenerácia. Tento proces obnovovania však nie je celkom dokonalý a na zachovanie druhu sa vytvárajú noví jedinci – systém sa rozmnožuje (pohlavne alebo nepohlavne). Nový jedinec začína od začiatku a jeho systémy sú mladé, opotrebením nedotknuté.
# '''Adaptácia.'''<br />Nadväzuje na druhý pilier – improvizáciu. I improvizácia je istou formou adaptácie, je však pre akútne nebezpečenstvo pomalá – prirodzeným výberom zaisťuje v lepšom prípade prežitie druhu, no nie jedinca. Adaptačná reakcia jedinca musí byť rýchla, okamžitá. I bolesť je jedným z adaptačných mechanizmov, hlad je inou formou… Schopnosť adaptácie je v podstate závislá na pilieri číslo dva – na tom, či gény nám dávajú schopnosť napr. vynájsť topánky, ak si na tvrdom podklade zraňujeme nohy.
Riadok 81:
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Život}}
[[Kategória:Život| ]]
[[Kategória:Biológia]]
| |||