Dejiny Ukrajiny: Rozdiel medzi revíziami

Ďalším národom, ktorý okupoval ukrajinské územia a snažil sa získať ich vplyv boli [[Poliaci]] na čele s [[Kazimír III. Veľký|Kazimírom III. Veľkým]], ktorý sa na susednom území snažil obnoviť stredovekú poľskú monarchiu. Záujem na rozšírení svojej krajiny smerom na východ nemal iba poľský panovník, ale aj poľskí magnáti a katolícka cirkev, ktorí kráľa podporovali, pretože si chceli podmaniť dôležité obchodné cesty v [[Halič]]i. V spolupráci s [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovítom I.]] a na základe s ním uzatvoreného dohovoru{{ref|27}} ešte v roku [[1339]], ktorým sa obaja panovníci zaviazali spoločnými silami postupovať pri obsadzovaní územia [[Ukrajina|Ukrajiny]], sa mu to s ťažkosťami podarilo.

 

O územie [[Halič]]e však musel naďalej bojovať, pretože sa na neho vyrútili vojská litovského kniežaťa. Vojna medzi oboma kniežatmi sa skončila v roku [[1366]]. Jej výsledkom bola poľská okupácia celej [[Halič]]e a časti [[Volyň|Volyne]], čím sa územie [[Poľsko|Poľska]] rozšírilo o vyše {{km2|52000}}. Na základe dohovoru z roku [[1339]] medzi [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovítom I.]] a [[Kazimír III. Veľký|Kazimírom III.]] v roku [[1370]] po smrti poľského kráľa prešlo pod správu uhorského kráľa a od roku [[1384]] v ňom začala vládnuť [[Hedviga I.]] – dcéra [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]], – ktorá dva roky po nástupe na trón definitívne pripojila [[Halič]] k [[Poľsko|Poľsku]]. Ihneď po jej pripojení stanovila nové podmienky medzi svojimi poddanými. Okrem [[ruština|ruštiny]] sa oficiálne mohla používať aj [[latinčina]] a [[pravoslávie]] bolo rímskym pápežom [[Benedikt XII.|Benediktom XII.]] vymenené za [[katolicizmus]]{{ref|28}}.