Cár bomba: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 36:
Svojou explozívnou silou 50 – 60 [[megatona|Mt]] [[Trinitrotoluén|TNT]] a tým bola približne 3 800-krát silnejšia než bomba ''[[Little Boy]]'' zhodená na [[Hirošima|Hirošimu]], ktorej explozívna sila sa odhadovala na 13 [[kilotona|kt]] TNT. Cár bomba bola 3 – 5-krát silnejšia ako najsilnejšia odskúšaná americká vodíková bomba ''[[Castle Bravo]]'' (15 Mt).
Z vojenského hľadiska bola táto bomba pre jej veľkú hmotnosť a rozmery takmer nepoužiteľná. Nikdy tiež nebola označovaná ako zbraň, ale ako zariadenie ''(device)''. Sovietsky zväz mal k dispozícii len jediný druh lietadla schopného niesť bombu takej hmotnosti – špeciálne upravený štvormotorový turbovrtuľový strategický bombardér Tupolev [[Tu-95]]V <!-- zastaralý a pomalý ani zo srandy - je len o necelých 50km/h pomalší ako osemmotorový prúdový B-52 a v normálnej verzii má dolet okolo 14000km -->, okrem iného vybavený špeciálnym ablatívnym ochranným náterom (letové skúšky a zhody makety bomby boli dokončené v roku [[1959]]). Táto bomba slúžila len ako demonštrácia sily a možností v [[Studená vojna|studenej vojne]].
Na druhej strane, v rámci vývoja rakety UR-500 (neskorší [[Proton_(dvojstupňová_nosná_raketa)|Proton]]) bola zvažovaná aj bojová časť o hmotnosti prevyšujúcej 40 ton, čo by zodpovedalo výkonu jadrovej nálože 150-200Mt. A pre neúspečnú raketu N1 sa uvažovalo s bojovu časťou o hmotnosti 75 ton.
Andrej Sacharov začal po teste bomby vystupovať proti jadrovým zbraniam, a neskôr sa stal odporcom sovietskeho režimu a [[disident]]om.
| |||