Redaktor:Insomniac199/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Mierna excentricita obežnej dráhy Európy, udržovaná gravitačnými rušeniami od ostatnýchsondy GalilejčanovGalileo, spôsobuje, že stredoeurópske miesto osciluje okolo strednej pozície. Keďže Európa prichádza o niečo bližšie k Jupiteru, gravitačná príťažlivosť Jupitera sa zvyšuje, čo spôsobuje, že Európa sa pretiahne smerom k nej a od neho. Keď sa Európa mierne posunie zod Jupitera, gravitačná sila Jupitera klesá, čo spôsobuje, že Európa uvoľní späť do sférickejšej podoby a vytvára prílivy vo svojom oceáne.<ref name="Showman1997">{{cite journal|doi=10.1006/icar.1996.5669|last=Showman|first=Adam P.|author2=Malhotra, Renu|title=Tidal Evolution into the Laplace Resonance and the Resurfacing of Ganymede|journal=Icarus|volume=127|date=1997|issue=1|pages=93–111|

Európa je o niečo menšia ako Mesiac. V priemere trochu viac ako 3 900 kilometrov (1900 mi) je to šiesty najväčší mesiac a pätnásty najväčší objekt v Slnečnej sústave. Aj keď je široký okraj najmenšími galilejskými družicami Galileo, je omnoho masívnejší než všetky známe mesiace v Slnečnej sústave, menšie než samotné. Jeho objemová hustota naznačuje, že je podobná zloženiu s pozemskými planétami a je zložená predovšetkým z kremičitanu.<ref>{{cite journal |last1=Kargel |first1=Jeffrey S. |last2=Kaye |first2=Jonathan Z. |last3=Head |first3=James W., III |last4=Marion |first4=Giles M. |last5=Sassen |first5=Roger |last6=Crowley |first6=James K. |last7=Ballesteros |first7=Olga Prieto |last8=Grant |first8=Steven A. |last9=Hogenboom |first9=David L. |date=2000 |title=Europa's Crust and Ocean: Origin, Composition, and the Prospects for Life |place=Planetary Sciences Group, Brown University |journal=Icarus |volume=148 |issue=1 |pages=226–265 |bibcode=2000Icar..148..226K |doi=10.1006/icar.2000.6471 |url=http://www.planetary.brown.edu/pdfs/2440.pdf |format=PDF}}</ref>

Prieskum Európy začal preletom Jupitera Pioneer 10 a 11 v roku 1973 a 1974. Prvé detailné fotografie mali nízke rozlíšenie v porovnaní s neskoršími misiami. Dva sondy Voyager cestovali cez Jovian systém v roku 1979, poskytujúc podrobnejšie obrazy ľadového povrchu Európy. Obrazy spôsobili veľa vedcov, ktorí špekulovali o možnosti tekutého oceánu pod nimi. Počnúc rokom 1995 vesmírna sonetasonda Galileo obiehala okolo Jupitera osem rokov až do roku 2003 a poskytla najaktuálnejšie preskúmanie galilejskýchgalileových mesiacov. Zahŕňala "Misiu Galileo Europa" a "Miléniovú misiu Galileo" s mnohými blízkymi preletmi Európy. V roku 2007 spoločnosť New Horizons získala prehľad o Európe, keď prechádzala systémom Jovian počas cesty na Pluto.

Na začiatku roka 2000 sa Jupiter Europa Orbiter vedený NASA a Jupiter Ganymede Orbiter pod vedením ESA navrhli spolu ako vlajková misia vonkajšej planéty na ľadové mesiace Jupitera s názvom Europa Jupiter System Mission s plánovaným spustením v roku 2020.<ref name='juice-objectives'>{{cite web | url = http://sci.esa.int/science-e/www/object/index.cfm?fobjectid=50068 | title = JUICE—Science objectives | accessdate = 20 April 2012 | date = 16 March 2012 | work = [[European Space Agency]]}}</ref> V roku 2009 dostala prioritu nad Titan Saturn System Mission . V tom čase bola konkurencia z iných návrhov. Japonsko navrhlo misiu Jupiter Magnetospheric Orbiter.