Prvá svetová vojna: Rozdiel medzi revíziami

[[Rakúsko-Uhorsko]] povzbudené podporou [[Berlín]]a zaslalo [[Srbsko|Srbsku]] ultimátum, ktorého ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné, ak nechcelo stratiť [[suverenita|suverenitu]]. [[Srbsko]] na radu [[Rusko|Ruska]], ktoré ešte nebolo na vojnu pripravené, ustúpilo, ale ultimátum v plnom rozsahu nemohlo prijať. Dňa [[28. júl]]a [[1914]] vypovedalo [[Rakúsko-Uhorsko]] [[Srbsko|Srbsku]] vojnu. O deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo bombardovať [[Belehrad]]. To okamžite využili v Berlíne ako zámienku na vypovedanie vojny [[Rusko|Rusku]]. Ruská vláda vyhlásila [[30. júl]]a generálnu mobilizáciu, rakúsko-uhorská [[31. júl]]a. Nemci žiadali, aby Rusko prerušilo mobilizáciu a neposkytovalo Srbom pomoc. Ruský cár takúto žiadosť odmietol a 1. augusta 1914 Nemci vyhlásili Rusku vojnu.<ref>Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman & Littlefield Publishers, Lanham, s. 32</ref>

 

 

Z ázijských krajín vstúpilo do vojny po boku Dohody [[Japonsko]] ([[23. august]]a, Japonsko zabralo v [[Čína|Číne]] nemecký prístav [[Čching-tao]]) a [[Turecko]] po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska ([[30. október|30. októbra]]). Malý srbský konflikt sa rozrástol na svetovú vojnu. Neutrálnymi ostali [[Švédsko]], [[Nórsko]], [[Dánsko]], [[Holandsko]], [[Španielsko]], [[Portugalsko]], [[Grécko]], [[Bulharsko]], [[Spojené štáty|USA]], viaceré krajiny v Ázii a Latinskej Amerike, ako aj [[Taliansko]] a [[Rumunsko]], hoci mali spojenecké zmluvy s ústrednými veľmocami (Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom).