Markomanské vojny: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa Raus George de Boiu Mare (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TomášPolonec
Bez shrnutí editace
Riadok 24:
Vojny vyvolali početné kmene [[Sarmati|Sarmatov]], ktoré vpadli zo severu do [[Rímska ríša|Rímskej ríše]] a ktoré nasledovali germánski [[Markomani]] a [[Kvádi]]. Útočníkom sa podarilo preraziť obranné línie [[Rimania (staroveký národ)|Rimanov]] v provincii [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]] (dnešné [[Maďarsko]]), zničiť dôležité vojenské tábory [[Vindobona]] a [[Carnuntum]], vtrhnúť až do severnej [[Itália (staroveký Rím)|Itálie]] a obkľúčiť mesto [[Aquileia]]. Marcus Aurelius ich zahnal späť za [[Dunaj]] a v roku [[172]] začal mohutnú ofenzívu (''expeditio Germanica prima''). Pri hlavnom meste provincie [[Carnuntum|Carnunte]] (medzi dnešnou Bratislavou a Viedňou) vybudoval pontónový most cez Dunaj a začal trestnú výpravu proti [[Germáni|Germánom]]. Táto výprava prenikla hlboko na ich územie a vo veľkej bitke porazili početnejšiu armádu Sarmatov a Kvádov, s ktorými v roku [[175]] napokon uzatvorili mierovú zmluvu.
 
Už o dva roky sa však konflikt zopakoval a Rímania Germánov opäť porazili (''expeditio Germanica secunda''). Na pôvodne germánskom území zostala okupačná armáda o sile 40 000 vojakov a vznikli úvahy o vzniku provincií Marcomannia a Sarmatia na území dnešnýchdnešného [[Česko|ČiechČeska]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Zámer však prekazila smrť cisára Marka Aurelia v roku 180, po ktorej jeho nástupca, syn [[Commodus]], boje ukončil a uzatvoril s germánskymi kmeňmi mierovú zmluvu, ktorá dočasne obmedzila samostatnosť jednotlivých kmeňov.
[[Súbor:Europa Germanen 50 n Chr.svg|náhľad|Rozmiestnenie germánskych kmeňov v polovici 1. storočia]]