Troilos a Cressida: Rozdiel medzi revíziami

Shakespeare sa nepridŕžanepridržiava rímskych ani gréckych dejín. Vnáša do hry atmosféru alžbetínskeho Anglicka, s jeho záujmami a problémami.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Antické hry|vydanie=|vydavateľ=Vydavateľstvo Tatran|miesto=Bratislava|rok=1968|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Antická dramata|vydanie=|vydavateľ=Vydavateľstvo Odeon|miesto=Praha|rok=1983|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Shakespeare|meno=William|titul=Dílo|vydanie=Vyd.1.|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2011|isbn=978-80-200-1903-5|strany=395-440}}</ref>

Téma Troila a Kressidy v alžbetínskej dobe bola veľmi populárna a v rozličných formách ju vyučovali na školách. Nedá sa určiť, či malomali na Shakespeara väčší vplyv jeho vzdelanie, alebo dostupné literárne predlohy. Pre Shakespeara nebol východiskom Homér, ale vojna, v ktorej boli sympatie na strane Trójanov, nie Grékov. Trójanov pokladali za zakladateľov Ríma i Francúzska. A mýticky pravnuk trójskeho Aineiasa, Brut, bol (starými kronikami, Holinshedom) označovaný za zakladateľa novej Tróje – Londýna.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Antické hry|vydanie=|vydavateľ=Vydavateľstvo Tatran|miesto=Bratislava|rok=1968|isbn=|strany=}}</ref>

V trójskom tábore, vojnou unavený a otrasený, Hektor vyzve Grékov na rozhodujúci súboj. V Priamovom paláci uvažujú nad vydaním Heleny a nad ukončením zdĺhavej krvavej vojny.

Zásluhou Pandarosa sa z Troila a Kressidy stanú milenci. Kalchas požiada Agamemnona, aby dcéru Kressidu výhodne vymenili za Trójana Anterona. Trójania súhlasia tiež. Pred odchodom si Troilos a Kressida vymenia rukávec (rytiersky zvyk; rukávce si odopínali) a rukavicu (Kressida Troilovi), ako symbol lásky. Kressida v doprovode Diomedesa odchádza do gréckeho tábora, kde ju teatrálne uvítajú bozkami.