(ang. Troilus and Cressida[1][2], česky Troilus a Kressida[3][4]) - je tragédia anglického dramatika Williama Shakespeara, napísaná približne v roku 1602.


Prvét fólio, William Shakespeare

Po celé storočia trvá spor o to, či ide o tragédiu, komédiu, historickú hru, satiru alebo grotesku. Všetko je spochybňované a zosmiešňované. Najmä sila lásky a sláva vojny. V príbehu vojny je predovšetkým devalvovaná česť. V príbehu lásky je zradená láska.

Shakespeare sa nepridŕža rímskych ani gréckych dejín. Vnáša do hry atmosféru alžbetínskeho Anglicka, s jeho záujmami a problémami.[5][6][7]

PostavyUpraviť

  • Priamos   trojský kráľ

 jeho synovia

  • Hektor
  • Paris
  • Deifobos
  • Helenos
  • Troilos
  • Margarelon  Priamov nemanželský syn (ľavoboček)
  • Kalchas trójsky kňaz, ktorý prebehol ku Grékom
  • Kressida Kalchantova dcéra
  • Pandaros Kressidin strýc

trójski velitelia

  • Aineias     
  • Antenor
  • Agamemnon grécky vojvodca
  • Menelaos  jeho brat

grécki velitelia

  • Achilles
  • Aias
  • Odyseus
  • Nestor
  • Diomedes
  • Patroklos  priateľ Achillesa
  • Helena  Menelaova žena
  • Andromaché   Hektorova žena
  • Kasandra   Priamova dcéra, veštkyňa
  • Prológ

sluhovia, trójski a grécki vojaci, sprievod

DatáciaUpraviť

 
Troilos-Bromley

V roku 1603 v alžbetínskom nakladateľstve sa zjavuje v registrácii hra Troilos a Kressida, O šesť rokov (1609) sa tam objaví znova, pod názvom: „História Troila a Kressidy, ako ju v Globe hrali služobníci jeho Veličenstva kráľa. Napísal William Shakespeare“. Neskôr ju vymenia iným titulným listom: „Slávna história Troila a Kressidy, vynikajúco opisujúca začiatky ich lásky a šikovné dvorenie Pandara, princa z Licia. Napísal William Shakespeare“. V úvode nájdete poznámku, ktorá dokladuje, že hra sa nikdy nehrala v divadle (Globe). Je pravdepodobné, že ju odohrali  pri nejakej príležitosti, alebo na niektorej z právnických fakúlt.[8][9][10]

PredlohyUpraviť

Téma Troila a Kressidy v alžbetínskej dobe bola veľmi populárna a v rozličných formách ju vyučovali na školách. Nedá sa určiť, či malo na Shakespeara väčší vplyv jeho vzdelanie, alebo dostupné literárne predlohy. Pre Shakespeara nebol východiskom Homér, ale vojna, v ktorej boli sympatie na strane Trójanov, nie Grékov. Trójanov pokladali za zakladateľov Ríma i Francúzska. A mýticky pravnuk trójskeho Aineiasa, Brut, bol (starými kronikami, Holinshedom) označovaný za zakladateľa novej Tróje – Londýna.[11]

Dej hry Shakespeare čerpal z Trójanskej kroniky (Caxtonov preklad, 1475).

Príbeh Troila a Kressidy sa vyskytuje v iných spracovaniach, napr.: v básni Geoffreya Chaucera Troilus a Kriseyda (1385-1387), v Boccacciovej Il Filostrato (1339).

Pred Shakespearom sa hrali hry, napr.: Troylus a Pandaros (1516), komédia Troilus (1540-1547), Ajax a Ulyxes (1572), Agamemnon a Ulyxes (1584), Trója (1602), Troilus a Kresida (Dakker a Chettle).

Troilos a Kressida sa objavovali v  ľudových baladách a možno prispeli i k záverečnému výstupu Pandara (niektoré zdroje ho spochybňujú ako neshakespearovský).

Dej       Upraviť

 
Kressida - Edward J. Poynter

Odohráva sa v Tróji (vo Frygii, na ázijskej strane Dardanel a na ostrove Tenedos, ktorý slúžil Grékom ako základňa v boji proti Tróji), kde sa zdržiava žena Menelaa s Paridom.

Troilos sa vášnivo zaľúbi do Kressidy a požiada Pandarosa o pomoc.

Vojna trvá už sedem rokov a na oboch stranách panuje nespokojnosť. V gréckom tábore Achilles, odmietajúc sa zúčastniť bojov, trávi čas v stane s Patroklosom.

V trójskom vojnou unavený Hektor vyzve Grékov na rozhodujúci súboj. V Priamovom paláci uvažujú nad vydaním Heleny a nad ukončením zdĺhavej krvavej vojny.

Priamos:

Keď toľko hodín, životov, slov vyšlo

navnivoč, opäť grécky Nestor vraví:

„Vydajte Helenu a všetky dlhy –

česť, stratený čas, drina, peniaze,

krv, priatelia – čo zhltol zúrivý

pažerák tejto nenásytnej vojny –

sa vymažú“. Čo povieš na to Hektor?

Hektor je za vydanie Heleny. Kassandra predpovedá pád Tróje.

Kassandra:

Plač, Trója, plač. Je Helena tvoj bôľ,

ak nepustíš ju, zhoríš na popol.

Troilos presvedčí Hektora, aby Helenu nevydali.

Zásluhou Pandarosa sa z Troila a Kressidy stanú milenci. Kalchas požiada Agamemnona, aby dcéru Kressidu výhodne vymenili za Trójana Anterona. Trójania súhlasia tiež. Pred odchodom si Troilos a Kressida  vymenia rukávec (rytiersky zvyk; rukávce odopínali) a rukavicu (Kressida Troilovi) ako symbol lásky. Kressida v doprovode Diomedesa odchádza do gréckeho tábora, kde ju teatrálne uvítajú bozkami.

Odyseus so starým Nestorom vyprovokujú namysleného Aianta k boju s Hektorom. Súboj dopadne nerozhodne. Po boji Odyseus na prosbu Troila  osobne odprevadí na miesto, kde pred Kalchantovým stanom Diomedes flirtuje s Kressidou. Troila flirt hlboko zasiahne a list, ktorý mu neskôr pošle po Pandarosovi Kressida, roztrhá.

Troilos:

Len slová, plno slov; nič zo srdca.

No celkom iný je ich dôsledok. (trhá list)

Choď, vietor, do vetra, tam krúť sa, vrť.

Slovami, lžami moju lásku sýti

a pre iného šetrí svoje city.

Boje pokračujú. Pri jednom z nich Diomedes ukoristí Troilovho koňa a pošle ho po sluhovi, Kresside.

Na inom zomiera Patroklos, ktorého telo odnesú Achillovi. Troilos sa v boji Diomedesovi mstí za koňa.

Zúrivý Achilles, po smrti priateľa, zapojí sa do bojov a vyzve Myrmidončanov, aby spoločne zabili Hektora, ktorý sa po celodennom boji odzbrojil (pravidlá nedovoľovali pokračovať v boji). Zavraženého Hektora priviaže na chvost koňa a vláči po bojovom poli ako trofej.

Sklamaný  Troilos  s Trójanmi odchádzajú z bojiska.

A.Walkerová (editorka, New Cambridge, 1957) pripomína, že tieto záverečné bojové scény vyzerajú ako paródia štýlu kronikárskych hier, kde sa vyskytovali často a hrali sa ako groteska.[12]

Hru uzatvára neľútostne Pandaros.

Všetko ostáva otvorené: lásky nie sú naplnené, vojna nie je dobojovaná.

ZdrojeUpraviť

  1. . Dostupné online.
  2. HÍLSKY, Martin. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academica, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
  3. William Shakespeare Antická dramata. Praha : Vydavateľstvo Odeon, 1983.
  4. HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
  5. Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968.
  6. Antická dramata. Praha : Vydavateľstvo Odeon, 1983.
  7. SHAKESPEARE, William. Dílo. Vyd.1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395-440.
  8. Antické hry. 165.zväzok edície Svetoví klasici. vyd. Bratislava 1968 : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 489.
  9. SHAKESPEARE, William. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395-440.
  10. BEJBLÍK, Alois. Shakespearův svět. Praha : Mladá fronta, 1979. S. 5-227.
  11. Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968.
  12. Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 502.

LiteratúraUpraviť

William Shakespeare Antické hry ,Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1968,preklad Stanislav Blaho, poznámky dr. Alois Bejblík

William Shakespeare Antická dramata,Vydavateľstvo Odeon, Praha 1983, preklad E.A.Saudek a Aloys Skoumal, poznámky Zdeněk Stříbrný

Bejblík Alois, Shakespearův svět, Praha 1979

Hilský Martin,William Shakespeare Dílo, vyd.1., Academia, Praha 2011, 978-80-200-1903-5978-80-200-1903-5

Timofejev L.I. - Turajev S.V., Slovník literárnovedných termínov, Slovenský spisovateľ , Bratislava 1981, preklad Čerevka V. a kol.

Historické hry William Shakespeare, Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1989

Slovník Světových literárnich děl 2, Vydavateľstvo Odeon, Praha 1989