Timon Aténsky: Rozdiel medzi revíziami
nový článok Značky: nový článok bez náležitostí vizuálny editor: prepnuté |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 21:56, 17. august 2018
(ang. Timon of Athens) je tragédia Williama Shakespeara. Názov prvého fóliového vydania z roku 1623 bol: The life of Timon of Athens.[1]
Pôvod hry viedol shakespearológov k viacerým domnienkam i záverom poukazujúc na to, že text ostal v stave náčrtu.[2]
Iné zdroje presvedčivo potvrdzujú, že Shakespearovi je pripisovaný začiatok a koniec hry. Prostrednú časť hry napísal Thomas Middelton, ktorý bol známy svojimi satirickými komédiami. Shakespearov Timon (v prvej časti) je štedrý, Middeltonov rozhadzovačný a zadlžený.[3]
Hra vypovedá o extrémnej naivite, láske a obetavosti Timona a Alkibiadesa, ktorí boli z nevďačnosti uvrhnutí do vyhnanstva. Alkibiades z nenávisti zmobilizoval drancujúcu armádu, dofinancoval ju Timonovým zlatom z jaskyne a obliehaním Atén, prinútil senátorov, aby prehodnotili svoje neuvážené a unáhlené rozhodnutia. Ponížený Timon sa z nevďačnosti nikdy nespamätal. Prepadol nenávisti, samote, dezilúzii a smrti.
Miesto deja: Atény a neďaleký les s jaskyňou
Obsadenie
Timon aténsky šľachtic
šľachtici a Timonovi príživnícki a podliezajúci sa spoločníci
Lucullus
Lucius
Sempronius
Ventidius Timonov nevďačný priateľ
Apemantus grobiansky filozof
Alkibiades aténsky vojvodca
Flavius Timonov čestný správca majetku
Timonovi sluhovia
Servilius
Lucilius
Flaminius
sluhovia Timonových veriteľov
Lucius
Philotus
Caphis
Titus
Hortensius
hetéry
Phrynia
Timandra
šľachtici, senátori, vojaci, sluhovia, zlodeji, cudzinci
Datácia
Hra vznikla v roku 1605. [4] Z iných zdrojov sa dozvedáme, že vzhľadom na to, že text zostal nedokončený a že neexistovala ani štylistická a ani vonkajšia časová evidencia, prevládajú dve tendencie, ktoré vznik hry zaradzovali do časovej súvislosti s Kráľom Learom (1606), alebo až ku Coriolanovi (1608).[5]
Predlohy
Príbeh o Timonovi (narodil sa v 5. storočí pr. n. l. v Aténach) – mizantropovi, ktorý bol v renesančnej Európe veľmi obľúbený. Shakespeare čerpal zo životopisov slávnych Grékov a Rimanov I.,II. od Plutarchosa. Z Lukianovho dialógu o Timonovi. Pravdepodobne i z anonymnej hry o Timonovi, ktorá sa (J.Q. Adams) hrala okolo roku 1600 na londýnskej univerzite. No nevylučuje sa i možnosť, že autori (anonym i Shakespeare) mali k dispozícii neznámu spoločnú predlohu. Grécka Platónova i Aristofanova komédia, ktoré sa Timonovej mizantrópii vysmievali, sa nenašli.
Dej
Nezištne veľkorysý Timon pomáha umelcom, obchodníkom, sluhom a priateľom, neuvedomujúc si, že jeho finančné zdroje sú vyčerpané. Zodpovedný správca jeho majetku Flavius a filozof Apemantus sa ho snažia varovať. Ale až keď si veritelia začnú nekompromisne vymáhať svoje dlhy a žiaden z priateľov, ktorí sa priživovali na jeho majetku a postavení, mu v núdzi nepomôže,uvedomí si, aké sú jeho predstavy o spoločnosti a o ľuďoch nereálne.
Otrasený tým, že si jeho priatelia cenia peniaze viac ako jeho priateľstvo a život, pozve všetkých nevďačníkov na hostinu. Všetci, ktorí ho tak sklamali, ochotne prídu s nádejou, že išlo o skúšku, na ktorej neobstáli, ale predsa, keď ide o zisk, zábrany nechajú bokom.
Timon ich rovnako ako oni jeho v minulosti, oklame a privíta vrúcnymi slovami.
Usadí ich k stolu a nechá sluhov, aby priniesli prikryté misy (prikryté misy symbolizovali drahé a vzácne pokrmy). Keď nič netušiaci hostia stratia posledné zábrany. Timon nechá odkryt misy, v ktorých sú kamene a horúca voda.[6], ktorú chrstne falošným priateľom do tváre a začne hádzať po nich kamene.[7] Zaskočení hostia utečú a zúfalý Timon utečie tiež. Preč z mesta, ktoré ho tak sklamalo a ponížilo.
Usadí sa v lese v jaskyni, kde svoju nenávisť k Aténčanom prehlbuje a ani zlato, ktoré náhodne nachádza v jaskyni, nevyužije na návrat do spoločnosti, ktorá ho tak potupila. Timon nebol jediný, kto zanevrel na Aténčanov. Alkibiades prosil senátorov, aby odpustili vojakovi, ktorý v potýčke, pri ktorej si bránil svoju česť a pri ktorej zahynul človek, trest smrti. Alkibiades im pripomínal ako často nasadzovali svoje životy a zdravie, prelievali svoju krv za celé Atény, ktoré bránili pred nepriateľmi. Ale senátori, nenachádzajúci riešenia a unavení z problémov, vyhnali vojvodcu z Atén. Rozzúrený Alkibiades zhromaždil nespokojné vojsko a tiahol na Atény. Zastavil sa v jaskyni, kde jemu a i všetkým, ktorí sa usilovali o jeho zničenie a úpadok Atén, potupený Timon poskytol zlato, aby sa vzájomne vykántrili. Timon si napíše na vlastný hrob epitaf a v nenávisti zomiera. Alkibiades sa dočká pred bránami Atén satisfakcie a po prečítaní Timonovho epitafu, ktorý priniesli z hrobu jaskyne vojaci, s mečom vstupuje do Atén.
Zdroje
- ↑ SHAKESPEARE, William. Dílo. 1. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 1129.
- ↑ William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 533.
- ↑ HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 1129.
- ↑ HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 1129.
- ↑ William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 530.
- ↑ Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 326.
- ↑ HILSKÝ, Martin. William SHAKESPEARE Dílo. 1. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 1129.
Literatúra
- Hilský Martin,William Shakespeare Dílo, vyd.1., Academia, Praha 2011, 978-80-200-1903-5978-80-200-1903-5, S. 1129 - 116
- William Shakespeare Antické hry ,Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1968,preklad Stanislav Blaho, poznámky dr. Alois Bejblík