Slobodné ríšske mesto: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
→‎top: typo gram
 
Riadok 1:
[[Súbor:Holy Roman Empire 1648 Imperial cities.png|thumb|Slobodné ríšske mestá v Rímsko-nemeckej ríši, rok 1648]]
 
'''Slobodné ríšske mesto''' ({{V jazyku|deu|Reichsstadt}}) bolo označenie mesta v [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríši]], v ktorom formálne vládol len cisár Rímsko-nemeckej ríše; ako protiklad ríšskeho mesta, ktoré spadalo do príslušnej časti ríše a kde vládol niektorý z mnohých ríšskych kniežat (vojvoda alebo [[knieža-biskup]]). Slobodné ríšske mestá mali svojho nezávislého predstaviteľa v ríšskom sneme Rímsko-nemeckej ríše. Neskôr bol formálnym vládcom knieža-biskup, avšakale vo vrcholnom stredoveku získali mestá plnú nezávislosť od biskupa.
 
Čo sa týka pojmu ''slobodné ríšske mesto'', rozlišuje sa medzi ríšskymi mestami ''(Reichsstädte)'' a slobodnými mestami ''(freie Städte)''.
Hoci sa mestské práva prípad od prípadu viac či menej líšili, vo všeobecnosti slobodné mestá mali viac práv a privilégií ako ríšske mestá. Napríklad slobodná mestá len podporovali cisára počas [[križiacka výprava|križiackych výprav]] a organizovali svoju vlastnú vojenskú ochranu, ríšske mestá okrem toho platili cisárovi dane a posielali zbory na jeho vojenské výpravy.
Postupom časuČasom sa rozdiely medzi ríšskymi mestami a slobodnými mestami stále viac zmenšovali, až sa ustálil termín ''slobodné ríšske mesto''.
Viac než privilégiá sa na nezávislosti mesta podieľalo ich bohatstvo. Bohaté mestá ako
[[Lübeck]] alebo [[Augsburg]] boli nezávislými enklávami vo vnútri Rímsko-nemeckej ríše, vyhlasujúcimi vojny a uzatvárajúcimi mier, kontrolujúce svoje obchodné aktivity a pripúšťajúce len malé zásahy zvonku.
 
V neskorom stredoveku veľa slobodných miest vytváralo mestské zväzy ''(Städtebünde)''. Najvýznamnejšia z nich bola [[Hanza]], do ktorej sa zapájali aj mestá, ktoré nikdy neboli slobodnými mestami a pripojili sa k Hanze so zvolením miestneho kniežaťa.