Apollo 13: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
typo gram |
||
Riadok 52:
* {{minivlajka|USA}} [[Alan Bartlett Shepard|Alan B. Shepard, Jr.]], veliteľ
* {{minivlajka|USA}} [[Stuart Allen Roosa|Stuart A. Roosa]], pilot veliteľského modulu
* {{minivlajka|USA}} [[Edgar Dean Mitchell|Edgar D. Mitchell]], pilot lunárneho modulu
Vedenie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] však rozhodlo, že Shepard potrebuje viac času na výcvik k práci na Mesiaci. Preto sa Shepardova posádka presunula až na let [[Apollo 14]] a pôvodná posádka letu Apollo 14 (teda záložná o tri lety nižšie – [[Apollo 11]]) sa premiestnila na Apollo 13. Pilot veliteľského modulu záložnej posádky Apolla 11, [[William Alison Anders|William Anders]], bol však nahradený [[Thomas Kenneth Mattingly|Kenom Mattinglym]], pretože v NASA už nebol. Pôvodnú záložnú posádku tvorili:
Riadok 85:
Misie [[Apollo 8]], [[Apollo 10]] a [[Apollo 11]] leteli na Mesiac po tzv. bezpečnej translunárnej dráhe (free-return trajectory). To je taká dráha, ktorá privedie [[kozmická loď|kozmickú loď]], v prípade že pri prelete okolo Mesiaca nezníži svoju [[rýchlosť]] zážihom motorov, naspäť do [[atmosféra Zeme|zemskej atmosféry]]. Túto dráhu po prvýkrát spomenul vo svojom románe ''[[Cesta na Mesiac]]'' [[Jules Verne]]. Má tú výhodu, že ak by došlo k poruche motorov kozmickej lodi nachádzajúcej sa na bezpečnej translunárnej dráhe, loď sa bez potreby ďalšieho [[Raketové palivo|paliva]] vráti bezpečne naspäť na Zem.
Bezpečná translunárna dráha má však aj svoje nevýhody. Možno sa po nej dostať iba na tzv. rovníkovú (ekvitoriálnu) [[selenocentrická dráha|obežnú dráhu okolo Mesiaca]], ktorá umožňuje pristátie iba v oblastiach ležiacich okolo jeho [[rovník]]a – teda v žiadnom prípade, napríklad v oblasti [[Fra Mauro]], kam smerovalo Apollo 13. Ďalším argumentom proti používaniu bezpečnej translunárnej dráhy je skutočnosť, že vhodné [[štartovacie okno]], zohľadňujúce najmä svetelné podmienky v dobe štartu, pristátia na Mesiaci a pri návrate na Zem, nenastáva príliš často, čo obmedzuje frekvenciu štartov kozmickej lode na Mesiac.
Lety [[Apollo 12]], Apollo 13 a [[Apollo 14]], tzv. H misie („H“ od slova hybrid), preto síce začali let po bezpečnej translunárnej dráhe, ale po určitej dobe ju opustili tak, aby mohli uskutočniť pristátie vo svojej cieľovej oblasti.
Riadok 95:
[[Súbor:Apollo 13 launch (S70-34852).jpg|thumb|left|Štart Apolla 13, 11. apríl 1970]]
Apollo 13 vyštartovalo na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] okolo Zeme dňa [[11. apríl]]a [[1970]] o 19:13:00,61 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] (UTC) pomocou nosnej rakety [[Saturn V]].
30 hodín a 40 minút po štarte posádka zapla hlavný motor servisného modulu a prešla tak z bezpečnej translunárnej dráhy na dráhu hybridnú, ktorá jej umožňovala pristátie v cieľovej oblasti [[Fra Mauro]].
Riadok 102:
[[Súbor:Apollo 13 Service Module - AS13-59-8500.jpg|thumb|Poškodený servisný modul]]
V čase 55:52 po štarte signalizovali prístroje ([[telemetria|telemetrickým prenosom dát]]) riadiacemu stredisku nízky tlak vo vodíkovej nádrži. Neišlo o poruchu, ale o prirodzený fyzikálny jav stratifikácie obsahu nádrže s kvapalným vodíkom alebo kyslíkom. Preto bolo v nádržiach zariadenie na ohrievanie a premiešavanie obsahu. Stredisko dalo pokyn zapnúť vo všetkých nádržiach ohrievače a premiešavacie vrtule. John Swigert aktivoval premiešavanie (55:53:20 pre kyslíkovú nádrž č.2). Ihneď boli namerané anomálie elektrických hodnôt, ktoré sú spätne považované za príznak skratov v nádrži. Podľa spätného vyhodnotenia telemetrie boli senzory kyslíkovej nádrže č.2 stratené po náraste tlaku a teploty v čase 55:54:51, teda minútu a pol po zapnutí premiešavania. Posádka začula výbuch a pocítila nezvyčajné vibrácie kozmickej lode. V riadiacom stredisku na 1,8 sekundy vypadli všetky telemetrické údaje. V kabíne sa rozsvietili kontrolky indikujúce nízku úroveň jednosmerného napätia na zbernici B, jednom zo systémov rozvodu elektrickej energie vo vnútri lode, buď v dôsledku poškodenia elektrických rozvodov v dôsledku výbuchu, alebo v súvislosti s postupnou stratou funkcie palivových článkov kvôli strate dodávky kyslíka. To všetko v rozmedzí dvoch sekúnd od straty senzorov v kyslíkovej nádrži č.2. Krátko potom [[John Leonard Swigert|John Swigert]] alebo [[Jim Lovell]] (údaje sa líšia aj v oficiálnych dokumentoch NASA) ohlásil riadiacemu stredisku: ''„I believe we've had a problem here.“'' (Domnievam sa, že sme tu mali nejaký problém.) a ''„Houston, we've had a problem.“'' (Houston, mali sme nejaký problém.).{{#tag:ref|Nie ''„Houston, we have a problem.“'' (Houston, máme problém.) ako je hláška populárna. Skreslenie hlásenia vo všeobecnom povedomí nemožno pripísať filmu [[Ron Howard|Rona Howarda]]. Ani v ňom hláška nebola v chybnej populárnej podobe. Aj keď film v záujme dramatizácie niektoré nepresnosti obsahoval, túto však nie.|group=pozn.}} K nehode došlo [[14. apríl]]a 1970 o 03:07:53 UTC, v čase, keď sa už loď nepohybovala po bezpečnej translunárnej dráhe a bola vzdialená 321 860
Po niekoľko minút nemohlo riadiace stredisko zistiť, čo sa presne stalo. Prispel k tomu fakt, že bezprostredne po výbuchu sa väčšina údajov takmer normalizovala a stále sa ponúkalo vysvetlenie, že ide hlavne o poruchu meraní. Až keď sa potvrdili hodnoty ukazujúce stratu obsahu kyslíkovej nádrže č.2, pozvoľný únik z kyslíkovej nádrže č.1 a najmä keď [[Jim Lovell]] oznámil (v čase 56:09 – 15 minút po udalosti): ''„It looks to me, looking out of the hatch, that we are venting something out into the space“'' (Pri pohľade priehľadom sa mi zdá, že nám niečo uniká do vesmíru.), v riadiacom stredisku pochopili, že nejde o obyčajnú poruchu meracích prístrojov, ale že sa stalo niečo vážnejšie.
Riadok 153:
Pred vstupom do atmosféry bol odhodený najprv servisný a potom lunárny modul. Až keď sa veliteľský modul vzdialil od servisného modulu, uvidela posádka rozsah poškodenia servisného modulu. V celej jeho dĺžke chýbal pruh hliníkového plášťa. Trhlina viedla až k hlavnému motoru, takže je pravdepodobné, že bol poškodený a bolo teda dobre, že ho po nehode nezažali.
Stále ešte hrozili dve nebezpečia. Prvá obava vyplývala z možnosti, že výbuch poškodil tepelný štít, ktorý teraz pri prechode atmosférou nesplní svoju funkciu a kabína v atmosfére zhorí. Táto obava padla, keď sa po štvorminútovom výpadku spojenia vo fáze najväčšieho tepelného namáhania kabíny, spôsobeným vrstvou [[ionizácia|ionizovaného]] vzduchu v jej okolí, podarilo nadviazať s vracajúcou sa loďou rádiové spojenie. Posledné riziko vychádzalo z možnosti, že zlyhá systém na vypustenie brzdiacich [[padák]]ov, ktorý mohol byť nefunkčný vplyvom jeho vystavenia extrémne nízkej teplote v tej fáze letu, keď bol vypnutý napájací systém veliteľského a servisného modulu. Našťastie sa ani táto obava nenaplnila a veliteľský modul Apolla 13 pristál dňa [[17. apríl]]a [[1970]] o 18:07:41 UTC po lete trvajúcom 5 dní, 22 hodín, 54 minút a 41 sekúnd na hladinu [[Tichý oceán|Tichého oceánu]], 540
<gallery>
Riadok 171:
Kyslíková nádrž číslo 2 Apolla 13 bola pôvodne určená pre let [[Apollo 10|Apolla 10]]. Počas prípravy letu Apolla 10 však došlo k jej pádu z výšky niekoľkých centimetrov. Do Apolla 10 preto bola pre istotu zabudovaná náhradná nádrž a pôvodná bola odoslaná na inšpekciu. Inšpekcia žiadne poškodenie nádrže nezistila, a tak bola namontovaná do servisného modulu Apolla 13.
Pri náraze však bolo zrejme poškodené plniace/vypúšťacie potrubie vnútri nádrže. To sa prejavilo počas prípravy štartu Apolla 13, keď nebolo možné po skúšobnom naplnení kvapalným kyslíkom nádrž vyprázdniť. Vyprázdnenie sa normálne vykonávalo tak, že sa do nádrže vháňal plynný kyslík, ktorý mal vytlačiť kvapalný kyslík von. Keď sa nedarilo nádrž vyprázdniť, padlo rozhodnutie zapnúť vykurovacie telesá vo vnútri nádrže, a tým napomôcť vyprázdneniu nádrže. Pri dlhodobom zaťažení termostatu napätím 65 V sa však jeho kontakty spiekli a termostat prestal vypínať. Keby v tom čase niekto analyzoval údaje o prúde tečúcom vykurovacím telesom, zistil by, že je neprerušovaný, z čoho by bolo možné vydedukovať, že termostat riadne nefunguje. Termostat mal zabezpečiť, že teplota vo vnútri nádrže nepresiahne asi 27 °C. Jeho porucha však spôsobila, že pri vyprázdňovaní nádrže dosahovala teplota viac ako 500 °C. Tak vysoká teplota poškodila [[Polytetrafluóretylén|teflonovú]] izoláciu napájania motorov premiešavacích vrtúľ, takže keď posádka počas letu zapla na pokyn zo Zeme premiešavanie paliva, došlo ku skratu a následnému výbuchu.
== Parametre misie ==
* Hmotnosť:
** veliteľského/servisného modulu (CSM): {{kg|28790}}, z toho CM {{kg|5609}} a SM {{kg|23181}}
** lunárneho modulu (LM): {{kg|15190}}
=== Parkovacia obežná dráha Zeme ===
| |||