Tretia vojna v Perzskom zálive: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Iné projekty: typo gram |
doplnené so zdrojmi |
||
Riadok 31:
== Cesta k vojne ==
Od schválenia „Zákona o oslobodení Iraku“ (Iraq Liberation Act) z [[31. október|31. októbra]] [[1998]] podpísaného ešte [[Bill Clinton|Billom Clintonom]] bolo oficiálnym cieľom americkej politiky zbaviť [[Saddám Husajn|Saddáma Husajna]] moci v [[Irak]]u. Po [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch z 11. septembra 2001]] hľadala administratíva [[George W. Bush|Georga Busha mladšieho]] spôsob, ako zabrániť ďalším možným útokom. Vytvorená koncepcia zahŕňala snahy obmedziť „manévrovací priestor“ pre teroristické skupiny (zmrazenie účtov,...), tlak na všetky krajiny, aby aktívne vyhľadávali teroristov a snaha zamedziť tomu, aby takzvané „neposlušné“ štáty mohli podporovať terorizmus, alebo aby teroristi mohli získať nebezpečné zbrane od týchto štátov. Ďalším z vybraných smerov bola aj zmena pomerov na [[Blízky východ|Blízkom východe]], odkiaľ pochádzali všetci útočníci.
Už na prvom stretnutí s Bushom začiatkom roku <!-- január (en wiki) alebo február (citovaná kniha) -->2001 Národný bezpečnostný výbor (United States National Security Council - NSC, v ktorom vtedy boli okrem prezidenta [[Dick Cheney]], [[Condoleezza Riceová]], [[Colin Powell]], [[Donald Rumsfeld]], [[Paul O’Neill|Paul O'Neill]], [[George Tenet]], [[Hugh Shelton]] a [[Andrew Card]]) preberal možnosť invázie do Iraku. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Suskind|meno=Ron|titul=The Price of Loyalty (biografia O'Neilla, v ktorej ako priamy účastník potvrdzuje uvedené)|vydanie=|vydavateľ=Simon & Schuster|miesto=|rok=2004|isbn=|strany=432|jazyk=en}}</ref> Po [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch z 11. septembra 2001]] NSC navrhoval aby USA nezaútočili len na Afganistan ale hneď aj na Irak a to bez akejkoľvek analýzy dôsledkov vojenského zásahu v týchto štátoch.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Woodward|meno=Bob|titul=Bush at War|vydanie=2002|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=978-0-7432-4461-9|strany=}}</ref> V tejto súvislosti spolupracovníčka kritika postupu USA [[Kofi Annan|Kofiho Annana]] tvrdí, že podozrenia, že niektorí z členov NSC rozhodovali na základe svojich záujmov, trvajú dodnes.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Legenda, ktorá pretrvá|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-09-24|url=https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/485120-legenda-ktora-pretrva/|dátum prístupu=2018-09-26|jazyk=sk-SK}}</ref> Ako príklad uvádza, že viceprezident Dick Cheney rezignoval z pozície generálneho riaditeľa spoločnosti Halliburton v roku 2000 a táto firma na vojne v Iraku masívne zarobila.<ref name=":0" />
Vláda vyhlásila, že situácia vo vzťahu k Iraku kvôli týmto dôvodom je vážna. Irak sa údajne snažil získať [[nukleárny materiál]] a neuviedol presnú dokumentáciu o svojom zbrojnom programe týkajúcom sa [[biologické zbrane|biologických]] a [[chemické zbrane|chemických]] látok, ktoré bolo potencionálne možné použiť ako [[zbrane hromadného ničenia]] (ďalej len ZHN). Tie mal podľa rezolúcií vydaných po invázii do Kuvajtu zakázané vyrábať alebo vlastniť. Medzi ďalšie uvádzané dôvody patrilo aj to, že Irak nedodržiaval podmienky dohodnuté v predchádzajúcich rezolúciách Bezpečnostnej rady, ktoré OSN vydalo po útoku na [[Prvá vojna v Zálive|Kuvajt]] (uvádzali napríklad rezolúcie [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 1060|1060]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 949|949]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 778|778]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 715|715]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 660|660]],...).▼
▲
Medzi podporovateľmi a oponentmi vojenského zásahu do dnešných dní prebieha diskusia, či vláda USA mala dôkazy o vlastníctve zbraní hromadného ničenia a existencii blízkych väzieb medzi Irakom a [[Al-Káida|Al-Káidou]] <ref>[http://www.cia.gov/cia/reports/iraq_wmd/Iraq_Oct_2002.htm]</ref> hoci [[30. september|30. septembra]] [[2004]] skupina poverená preverením údajov používaných pred začatím
Bush tvrdil, že Saddám môže dodať ZHN [[terorizmus|teroristom]], ako napríklad Al-Káide. Od začiatku roka [[2002]] až do vyvrcholenia na jar [[2003]], Bush tlačil na [[OSN]], aby viac naliehalo na [[odzbrojenie]] Iraku. Pod tlakom USA sa podarilo v OSN presadiť novú [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 1441|rezolúciu 1441 o Iraku]]. [[Hans Blix]] a [[Mohamed El Baradei]] viedli obnovené inšpekcie v Iraku. Počas nich sa vyskytlo niekoľko problémov a obmedzení pohybu inšpektorov irackou vládou, keď napríklad nemali sprístupnené niektoré miesta, atď. Problémy viedli k diskusii o účinnosti inšpekcií. Neskôr, po chytení Saddáma sa ho vyšetrovatelia spýtali: „Ak ste nemali ZHN, prečo ste potom nepustili inšpektorov OSN do niektorých zariadení?“ Husajn odpovedal: „Nechceli sme, aby išli do našich prezidentských priestorov a narušovali naše súkromie.“
Minister zahraničných vecí [[Colin Powell]] sa snažil zabezpečiť pre operáciu podporu OSN. Administratíva sa pokúšala presadiť ďalšiu rezolúciu [[Bezpečnostná rada OSN|Bezpečnostnej rady]], ktorá by povolila použitie vojenskej sily<ref>(podľa [http://www.worldpress.org/specials/iraq/chapterVII.htm Kapitoly VII] [[Charta OSN|Charty OSN]])</ref>. Túto ideu zavrhli po tom, čo sa chceli vyhnúť zápornému rozhodnutiu, spôsobenému najmä použitím [[právo veta|práva veta]] [[Francúzsko]]m. Naopak, USA vytvorili skupinu približne
== Priebeh vojny ==
| |||