Jozef II. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

|korunovácia =

|pôvodné meno = Joseph Benedikt August Johannes Anton Michael Adam

|ostatné tituly = uhorský kráľ<br />chorvátsky a slavónsky kráľ<br />český kráľ<br />rakúsky arcivojvoda

|dátum narodenia = [[13. marec]] [[1741]]

|matka = [[Mária Terézia]]

}}

'''Jozef II.''', {{v jazyku|deu|Joseph II.}}, (* [[13. marec]] [[1741]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] – † [[20. február]] [[1790]], Viedeň) bol od roku [[1764]] kráľom resp. od roku [[1765]] (čiže po otcovej smrti) [[cisár]]om [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätej rímskej ríše nemeckého národa]], od roku [[1765]] bol aj spoluvládcom [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchii]]. Po matkinej smrti v roku [[1780]] sa stal samostatným vládcom Rakúskej monarchie, teda rakúskym [[arcivojvoda|arcivojvodom]], [[uhorsko|uhorským]] a [[česko|českým]] kráľom. Bol najstarším synom Márie Terézie a [[František I. Lotrinský|Františka I. Lotrinského]]. V roku [[1780]] sa za českého ani [[Uhorsko|uhorského]] kráľa nedal formálne korunovať ako jeho predchodcovia, aby nebol viazaný pri centralizácii monarchie.

 

== Jozefova manželka ==

[[Súbor:Jean-Marc Nattier 005.jpg|thumb|Jozefova prvá manželka, [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabela Parmská]]]]

=== Sobášna politika ===

Jozef ako následník trónu sa prirodzene musel podriadiť sobášnej politike svojej matky, ktorá chcela jeho sobášom dosiahnuť výhodne politické spojenectvo s niektorou [[Európa|európskou]] mocnosťou. Prvá ponuka na sobáš prišla od [[Neapolské kráľovstvo|neapolského]] kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola IV.]] (neskôr v [[Španielsko|Španielsku]] vládol ako Karol III.), ktorý navrhol, aby si Jozef vzal za manželku jeho najstaršiu dcéru, a niektorá dcéra [[Mária Terézia|Márie Terézie]] by sa vydala za jeho najstaršieho syna. Tento sobáš by bol veľmi výhodný kvôli dvom veciam – zaručoval by bezpečnosť [[Rakúsko|Rakúska]] aspoň z jednej strany a Karol IV. mal v blízkej dobe nastúpiť na [[španielsko|španielsky]] trón po svojom bezdetnom nevlastnom bratovi [[Ferdinand VI. (Španielsko)|Ferdinandovi VI.]], a tak by po smrti Karola IV. mal Jozef nárok na španielsky trón.

[[Súbor:Toleranzpatent 001.jpg|thumb|[[Tolerančný patent]]]]

{{Hlavný článok|Tolerančný patent}}

Prvý z veľkých patentov, ktoré Jozef II. zaviedol, bol '''[[Tolerančný patent]]'''. Do platnosti vstúpil [[13. október|13. októbra]] [[1781]] v [[rakúsko|rakúskych]] krajinách a [[25. október|25. októbra]] [[1781]] v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V skutočnosti však išlo o sériu nariadení, ktoré upravovali problematiku tolerancie v rôznych častiach monarchie. Dôvodom k vydaniu tohto patentu bola snaha prispôsobiť sa európskemu trendu a súčasne sa vyrovnať s existenciou [[Evanjelická cirkev|evanjelického náboženstva]]. Tolerančný patent vyhlásil túto evanjelickú menšinu za legálnu, vďaka čomu sa zviditeľnila a mohlo sa na ňu cielene pôsobiť ideologicky, politicky a ekonomicky.

 

{{s-potom | riadky=1 | potom=[[Mária Kristína Habsbursko-Lotrinská|Mária Kristína]] <br />a [[Albert Sasko-Tešínsky]]}}

{{s-end}}

 

{{Deti Márie Terézie}}

 

[[Kategória:Habsburgovci]]