Mníchovská dohoda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnené z jediného zdroja |
Doplnenie medzery |
||
Riadok 35:
Hitler už pred Mníchovskou dohodou trval na "urovnaní vzťahov Prahy s Poľskom a Maďarskom“<!-- Obsahovala to aj Mníchovská dohoda. -->. V deň začatia konferencie 29. septembra odovzdal poľský veľvyslanec v Prahe Československej vláde ultimátum, v ktorom Varšava žiadala "vrátenie“ Tešínska, časti Spiša a Oravy a železničnej trate Čadca – Zwardoń poľskému štátu do 1. októbra 1938. Už na druhý deň začala poľská armáda obsadzovať územie s rozlohou asi 900 km<sup>2</sup> . <ref name=":0" />
Mníchovská dohoda priamo viedla k [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], po ktorej Česko-Slovensko v prospech [[Maďarské kráľovstvo|Maďarského Kráľovstva]] odstúpilo územia 11 927 km² na juhu [[Slovensko|Slovenska]]
V období od [[30. september|30. septembra]] 1938 do [[14. marec|14. marca]] [[1939]] hovoríme o druhej česko-slovenskej republike. Mníchovská dohoda spolu s Viedenskou arbitrážou znamenala veľké sklamanie v Česko-Slovensku a negatívne ovplyvnila vývoj v tomto regióne. Po 2. svetovej vojne bola anulovaná. Podľa medzinárodného práva sú Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž neplatné od samého začiatku, pretože boli uzavreté pod hrozbou vojny a s použitím sily. Nemecko neplatnosť zmluvy výslovne uznalo až v Zmluve o medzinárodných vzťahoch v roku 1973.
| |||