Rozdelenie Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

== Spory o kompetencie a dvojdomček (1990-/91) ==

Po schválení kompetenčného zákona po [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|júnových voľbách v roku 1990]] bolo novo vytvorenénovovytvorené Ministerstvo medzinárodných vzťahov (MMV) Slovenskej republiky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Teraz.sk|meno=TASR, tasr.sk, TERAZ,|titul=Rezort diplomacie v novodobých dejinách SR menil dvakrát názov|periodikum=TERAZ.sk|url=http://www.teraz.sk/slovensko/diplomacia-knazko/102330-clanok.html|dátum prístupu=2017-02-22}}</ref> na čele s [[Milan Kňažko|Milanom Kňažkom]]. V roku 1992 česká vláda zriadila Ministerstvo medzinárodných vzťahov Českej republiky, ministrom bol [[Josef Zieleniec]].

Napätie vzbudzovala aj asymetria viacerých ďalších inštitúcií -  – napríklad v Česku pôsobila [[Československá televízia]] a na Slovensku do apríla 1990 pôsobila len jej zložka, ktorá nebola samostatný podnik. [[1. júl|1. júla]] [[1991]] zákonom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] bola zriadená [[Slovenská televízia]] a súbežne vznikali tendencie na zriadenie slovenskej polície, armády a národnej banky. Parlamentnému prerokúvaniu zákonov robil vážny problém zákaz majorizácie (potreba nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v oboch častiach [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov]], teda aspoň 38 zo 75 poslancov aj slovenskej časti).

Situáciu na Slovensku komplikovala aj tzv. [[konverzia zbrojárskej výroby]], ktorá bola sústredená viac na Slovensku (najmä na [[Považie|Považí]]). Toto spôsobilo v roku [[1991]] rýchlejší skokový rast nezamestnanosti na Slovensku (z 2 % na 11,8 %) ako v [[Česká republika (1990 – 1992)|Česku]], kde v tom istom čase bola nezamestnanosť iba 4,1%.<ref>[http://dspace.upce.cz/bitstream/handle/10195/32228/CL576.pdf?sequence=1 Komparace vývoje nezaměstnanosti v České republice a na Slovensku], s. 34- – 36.</ref>

Rozdelenie federácie podporovali viaceré slovenské politické strany. Naopak [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], ktorá bola pre zachovanie spoločného štátu vo voľbách prepadla a podobne [[Ján Čarnogurský]], ktorý navrhoval odložiť vyhlásenie samostatnosti Slovenska až na dobu po vstupe do [[Európska únia|EÚ]] spôsobil prepad [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a prispel k opätovnému víťazstvu [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] a [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] vo voľbách. V Česku vo voľbách zvíťazila [[Občianska demokratická strana|ODS]] s heslom "spoločný„spoločný štát alebo rozdelenie"rozdelenie“. Na Slovensku [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] s nejasne formulovanou požiadavkou "konfederácie„konfederácie alebo rozdelenie"rozdelenie“<!-- toto je formulácia českej wiki. Ja som doplnil nejasne formulovaná napr: pozri (neviem pridať dole ako zdroje) https://sk.wikisource.org/wiki/Telev%C3%ADzny_dial%C3%B3g_o_jazykovom_z%C3%A1kone_medzi_V._Me%C4%8Diarom_a_J._Marku%C5%A1om_25._10._1990 -->. [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|Voľby v júni]] v roku [[1992]] na Slovensku vyhralo HZDS s 37,26 %, SDĽ získalo 14,70 % a SNS 7,93 %. Tieto tri strany mali teda spolu 59,89 % hlasov. To viedlo dňa [[17. júl|17. júla]] [[1992]]  k schváleniu [[Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky|Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky]], ktorá bola prijatá ústavnou väčšinou. Po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti už nebola možnosť prijať tzv. „funkčnú federáciu“, teda centralizovaný model [[federácia|federácie]], presadzovaný českými politikmi, a tak došlo k dohode medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky k zániku [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] a vzniku dvoch samostatných štátov. Úplné rozdelenie federácie bolo teda prienikom programov víťazných strán oboch národných štátov, hoci ich mandát rozdeliť federáciu bol neskôr mnohokrát spochybňovaný.