Umelá pľúcna ventilácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ciernik M (diskusia | príspevky)
d doplnenie
Vegetator (diskusia | príspevky)
d d
Riadok 1:
'''Umelá pľúcna ventilácia''' (UPV, tiež '''mechanická''' alebo '''prístrojová ventilácia''', '''prístrojové dýchanie''') predstavuje spôsob dýchania, pri ktorom mechanický prístroj úplne alebo čiastočne zabezpečuje prietok plynov dýchacími cestami a tým výmenu plynov v pľúcach. Ciele liečby umelou pľúcnou ventiláciou sú zvýšiť, podľa možnosti aj normalizovať nasýtenie krvi kyslíkom, úprava respiračnej acidózy, zvrat dychovej tiesne, úprava pľúcnych atelektáz, podporiť  alebo nahradiť činnosť vyčerpaných dýchacích svalov, umožniť sedáciu pacienta, znížiť spotrebu kyslíka v myokarde, príp. prispieť  k zvládnutiu zlyhávania srdca a ďalšie. Používa sa tiež pri rozšírenej [[Kardiopulmonálna resuscitácia|kardiopulmonálnej resuscitácii]] a [[Celková anestézia|celkovej anestézii]].
 
== História ==
[[Súbor:6.- Steel lung (mid 20th Century).jpg|alt=Podtlakový ventilátor ("železné„železné pľúca"pľúca“) z polovice 20. storočia|náhľad|Podtlakový ventilátor ("železné„železné pľúca"pľúca“) z polovice 20. storočia]]
Manuálne umelé dýchanie s použitím rôznych spôsobov kompresie hrudníka predchádzali prístrojovému umelému dýchaniu a prestali sa používať po zavedení dýchania z úst do úst. Zavádzanie prístrojového dýchania si vyžiadal rozvoj hrudnej chirurgie v podobe ventilácie pľúc pretlakom cez utesnenú [[Tracheálna kanyla|tracheálnu kanylu]], zavedenú do [[Priedušnica|priedušnice]]. Epidémie [[Detská obrna|poliomyelitídy]] (detskej obrny), pri ktorých dochádzalo k úmrtiam udusením po ochrnutí dýchacích svalov viedli k dlhodobejšiemu použitiu podtlakových ventilátorov (tzv.železných pľúc), v ktorých bolo vzduchotesne uzatvorené pacientovo telo a dýchanie sa zabezpečovalo prerušovaným podtlakom, pôsobiacim na hrudník. Mnohé z týchto prístrojov boli poháňané ručne. Od polovice 20. storočia boli podtlakové ventilátory opustené a ďalší vývoj prebiehal zdokonaľovaním metód pretlakovej umelej pľúcnej ventilácie do dnešnej podoby.
 
== Fyziologické aspekty ==
Pri dýchaní je vzduch do pľúc počas vdychu (inspírium) nasávaný podtlakom, ktorý v nich vytvára hlavne [[Bránica (časť tela)|bránica]] pri pohybe nadol a tiež [[medzirebrové svaly]], ktoré hrudník rozpínajú. Hodnota podtlaku býva do 8 cm vodného stĺpca (približne 800 Pa). Výdych (expírium) prebieha pasívne, pružnosťou hrudníka. Pri vdychu pri umelej pľúcnej ventilácii prúdi vzduch (alebo zmes plynov) do [[Dýchacie cesty|dýchacích ciest]] pod pretlakom, ktorý vytvára prístroj - ventilátor. Na to je potrebné  utesnené  spojenie medzi prístrojom a dýchacími cestami s použitím masky, kanyly s tesniacou manžetou, zavedenej priamo do priedušnice (trachey) -  – [[intubácia]], alebo operačne vytvorená [[tracheostómia]] (otvor do priedušnice na krku). Výdych je tiež pasívny pri znížení tlaku vo ventilátore.
 
== Technické riešenia ==
Riadok 13:
 
== Ventilačné režimy ==
[[Súbor:Endotracheal tube colored.png|alt=Tracheálna intubácia.|náhľad|Tracheálna intubácia: A -  – kanyla, B -  – hadička pre nafúknutie manžety, C - - – priedušnica, D -  – pažerák.]]
Moderné ventilátory umožňujú výber širokej škály ventilačných režimov, od úplne nezávislých od vlastnej dychovej aktivity pacienta až po režimy, rôznym spôsobom synchronizované s  dychovou aktivitou pacienta (spontánnym nádychom), ktoré sa tiež líšia podielom vykonávanej dychovej práce - s plnou alebo čiastočnou ventilačnou podporou. V zásade sa v maximálnej možnej miere rešpektuje vlastná dychová aktivita pacienta, ale v mnohých prípadoch takýmto spôsobom nie je možné dosiahnuť potrebné dychové objemy, dostatočné okysličenie krvi pacienta napriek zvyšovaniu obsahu kyslíku vo vdychovanej zmesi a tým dosiahnutie životne nevyhnutných parametrov, ktoré má prednosť pred synchronizáciou. Voľba vhodného režimu musí zohľadňovať aj riziko vzniku [[Atelektáza|atelektáz]], traumatizácie pľúc a ďalšie okolnosti, napríklad stav a parametre krvného obehu.
 
Niektoré základné ventilačné režimy sú:
 
* CMV (control mandatory ventilation) -  – dýchanie, plne riadené prístrojom
* PSV (pressure support ventilation) -  – spontánne dýchanie pacienta je podporené zvýšením tlaku v dýchacích cestách počas vdychu
* SIMV (synchronized intermitentnt mandatory ventilation) -  – dýchanie, čiastočne synchronizované s dychovou aktivitou pacienta
* CPAP (continous positive airway pressure) a PEEP (positive end-expiratory pressure), pri ktorých je trvalo, teda aj počas výdychu zvýšený tlak v dýchacích cestách s cieľom zabrániť poklesu dychového objemu (kolapsom pľúcneho tkaniva, opuchu pľúc)
 
Komplexné ventilačné režimy, riadené mikroprocesorom ventilátora, majú za cieľ udržanie potrebného dychového objemu pri použití minimálneho tlaku počas vdychu, napr. APV (adaptive pressure ventilation), alebo zabezpečujú umelú pľúcnu ventiláciu podľa potrieb pacienta na základe viacerých snímaných parametrov v rozsahu od plne riadenej ventilácie cez podpornú až po spontánne dýchanie pacienta -  – napr. ASV (adaptive support ventilation). Aj použitie vyspelých ventilačných režimov však závisí od stavu pacienta a rozhoduje o nich lekár, špecialista v odbore anestézia a intenzívna medicína.
 
V špecifických prípadoch sa používajú špeciálne režimy, napr. vysokofrekvenčná trysková ventilácia.
Riadok 30:
 
== Indikácie umelej pľúcnej ventilácie ==
K použitiu umelej pľúcnej ventilácie sa pristupuje na základe určitých parametrov spontánneho dýchania a stavu vnútorného prostredia organizmu, z ktorých niektoré sú merateľné len na príslušne vybavených pracoviskách. Pri akútnom zlyhaní dýchania je rozhodovanie založené na posúdení stavu pacienta - jednoznačným dôvodom je úplné zastavenie dýchania, ďalej veľmi pomalé alebo lapavé dýchanie s frekvenciou pod 10 vdychov za minútu, prípadne veľmi rýchle, plytké dýchanie nad 35 vdychov za minútu a príznaky nedostatočného okysličenia krvi -  – modravé sfarbenie kože (cyanóza), porucha vedomia - zmätenosť, spavosť až bezvedomie, príznaky zlyhania krvného obehu. Dôvodom k zahájeniu umelej pľúcnej ventilácie je aj mechanické zlyhanie dýchania pri ťažkom poranení hrudníka alebo následkom nedostačujúcej výkonnosti ( vyčerpania alebo ochrnutia) dýchacieho svalstva.
 
Medzi parametrami, indikujúcimi potrebu umelej pľúcnej ventilácie, je dychový objem pod 300 ml, parciálny tlak kyslíka pod 70 torr pri vdychovaní zmesi so 40% kyslíka tvárovou maskou, parciálny tlak kysličníka uhličitého nad 55 torrov (ak nejde o chronické zlyhanie dýchania), pH arteriálnej krvi pod 7,25  a ďalšie indexy.
Riadok 40:
 
== Komplikácie ==
Obávanou komplikáciou je pri dlhodobej umelej pľúcnej ventilácii infekcia dýchacích ciest (ventilátorová [[pneumónia]]). U pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti ju často spôsobujú rezistentné nozokomiálne kmene [[Baktérie|baktérii]] a býva aj príčinou smrti pacienta. Vyskytuje sa poškodenie dýchacích ciest pacienta dlhodobým tlakom tracheálnej kanyly, nedostatočne alebo nadmerne zvlhčenou zmesou vdychovaných plynov alebo nadmernou koncentráciou kyslíka vo vdychovanej zmesi. Samostatným problémom je poškodenie pľúc v dôsledku pretlaku. Mechanické poškodenie vysokým tlakom je zriedkavé, ale pravidelne sa už po desiatkách minút umelej pľúcnej ventilácie začínajú objavovať poškodenia na bunečnej úrovni. Ventilátorom vyvolané (VILI -  – ventilator-induced lung injury) alebo s ventiláciou spojené poškodenie pľúc (VALI -  – ventilator-associated lung injury) súvisí so štrukturálnym poškodením pľúcnych [[Alveola|alveolov]] a drobných ciev nadmerným rozpätím, poškodením povrchovej ochrany (surfaktantu) a nasledovnými zápalovými procesmi. Vznikajú neprevzdušnené okrsky pľúc (atelektázy) s odlišnými mechanickými vlastnosťami a spôsobujú ťahové a strižné sily na rozhraní s nepoškodeným tkanivom. Konečným následkom VALI môže byť [[pneumothorax]], [[Emfyzém pľúc|emfyzém]], edém pľúc a ďalšie patologické stavy.
 
Umelá pľúcna ventilácia ovplyvňuje krvný obeh - pravidelne klesá návrat žilovej krvi z [[Veľký krvný obeh|veľkého obehu]], čo môže mať priaznivý liečebný účinok v prípade [[Srdcové zlyhanie|srdcového zlyhania]] s edémom pľúc a liečebne sa dá použiť aplikáciou režimu PEEP. V prípade hypovolémie však ide o nepriaznivý účinok s poklesom krvného tlaku. Pri zahájení umelej pľúcnej ventilácie spravidla dochádza k zníženiu funkcie obličiek, zmenám v metabolizme vody a minerálov a aj k ovplyvneniu činnosti orgánov v brušnej dutine.
Riadok 49:
Nezanedbateľný počet pacientov nie je možné z umelej pľúcnej ventilácie odpojiť. Bývajú to napríklad pacienti s chronickým zlyhávaním dýchania a pacienti s ochrnutím dýchacích svalov. Časť z týchto pacientov, ktorí sú bez závažných komplikácii, je možné po čase prepustiť do domáceho ošetrenia po zabezpečení ventilátora pre domácu starostlivosť (home care) a zaučení jeho obsluhy. Za súčasných liečebných možností neovplyvniteľnou skutočnosťou je, že pomerne veľké percento pacientov na dlhodobej umelej pľúcnej ventilácii umiera buď na následky ochorenia, ktoré si aplikáciu umelej pľúcnej ventilácie vyžiadalo, alebo na jej komplikácie po rôzne dlhej, niekedy aj niekoľkomesačnej alebo niekoľkoročnej liečbe. Vysoké náklady na takúto, často zjavne márnu liečbu a problematika jej ukončenia patria medzi vážne ekonomické a etické problémy systémov zdravotnej starostlivosti.
 
== Pozri tiežaj ==
*[[Intubáciaintubácia]]
*[[Kardiopulmonálnakardiopulmonálna resuscitácia]]
 
*[[Syndrómsyndróm spánkového apnoe]]
[[Kardiopulmonálna resuscitácia]]
 
[[Syndróm spánkového apnoe]]
 
== Zdroje ==
Řádek 63 ⟶ 61:
* Russová, Dana: ''Umělá plicní ventilace.'' Studijní materiál, INES International, Praha. Dostupné online: https://ucebna.net/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=170 Publikované 22.9.2007, citované 4.11.2018
* Článok ''Umělá plicní ventilace'' vo Wikiskriptách: [https://www.wikiskripta.eu/w/Um%C4%9Bl%C3%A1_plicn%C3%AD_ventilace https://www.wikiskripta.eu/w/Umělá_plicní_ventilace] citované 4.11.2018.
 
[[Kategória:Pneumológia]]
[[Kategória:Intenzívna medicína]]