Žiar nad Hronom: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Starekolena (diskusia | príspevky)
aktualizované so zdrojom a doplnené scitanie 2011 z anglickej wiki.
Riadok 49:
'''Žiar nad Hronom''' (do r. 1955 ''Svätý Kríž nad Hronom''; {{v jazyku|deu|Heiligenkreuz an der Gran}}; {{V jazyku|hun|Garamszentkereszt}}) je [[okresné mesto]] ležiace na pravom brehu rieky [[Hron]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] na [[Slovensko|Slovensku]].
 
V minulosti bolo poľnohospodárskou obcou, no po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa z obce stalo moderné mesto. Bola tu bola vybudovaná jediná hlinikáreň v bývalej [[Československo|Československej socialistickej republike]]. a vďaka výrobeVýroba [[Hliník|hliníka]] v [[Závody Slovenského národného povstania|Závodoch Slovenského národného povstania]] (ZSNP) bola spustená v roku [[1953]]<!-- vyrobená prvá tona, otvorená len časť hliníkarne. Nie je zdroj kedy sa žiar stal mesto Žiarje nadlen Hronomzrejmé dostaloz dopôvodného povedomiatextu že to bolo po tomto okamihu --> a zabezpečila množstvo pracovných miest. CeláZávod hlinikáreňpoložil bolazáklad súčasťoupre ďalší rozvoj obce, ktorá sa pretransformovala na mesto. Hlinikáreň sa postupne rozširovala s ňou rástol aj počet obyvateľov. ZSNP bolo v roku 2002 privatizované a v roku 2004 ovládla [[ZávodyPenta]] Slovenského42% národnéhoakcií<ref>{{Citácia povstaniaperiodika|závodovpriezvisko=TREND.sk|titul=Penta SNP]]vyhlási povinnú ponuku na prevzatie akcií (ZSNP)|periodikum=www.etrend.sk|url=https://www.etrend.sk/firmy/penta-vyhlasi-povinnu-ponuku-na-prevzatie-akcii-zsnp.html|dátum prístupu=2018-11-06|jazyk=sk}}</ref>. V súčasnosti v industriálnej časti pôsobí viacero firiem, pričom niektoré časti starého závodu už nie sú používané.
 
== Historický vývoj názvu mesta ==
Riadok 76:
 
=== Nové dejiny ===
[[Kaštieľ v Žiari nad Hronom|Kaštieľ]] v Svätom Kríži sa stáva centrom [[Banská Bystrica|banskobystrického]] [[biskup]]a. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V [[19. storočie|19. storočí]] sa v kaštieli usídlil [[Štefan Moyzes|Štefan Moyses]]. Okresným mestom sa stáva v roku [[1928]]. Toho roku štatút okresného mesta aj stratilo, no v roku [[1960]] ho opäť získalo. Súviselo to s reogranizáciou v bývalej [[Československo|Československej socialistickej republike]]. Do roku [[1945]] bolo mesto obsadené nemeckou armádou. Svätý Kríž bol oslobodený spod nemeckej okupácie sovietskou [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Hospodársky i spoločenský rozmach obec zažila s výstavbou hlinikárne. Jej časť bola spustená v roku [[1953]] a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil bezpečný základ pre ďalší rozvoj obce., Obecktorá sa pretransformovala na mesto. Budovali sa školy a nové sídliská. Mesto sa stalo plnohodnotným a poskytovalo svojim občanom plnú občiansku zabezpečenosť. V rokoch [[1969]] až [[1991]] boli k mestu pričlenené obce [[Šášovské Podhradie]], [[Ladomerská Vieska]], [[Lutila]] a [[Horné Opatovce]]. Obce Ladomerská Vieska a Lutila sú od roku 1991 opäť samostatnými obcami.
 
== Mestské časti ==
Vzhľadom na veľkosť mesto nie je rozdelené do mestských častí. Jedinou významnou mestskou časťou je [[Šášovské Podhradie]], ktoré bolo pričlenené k mestskej samospráve Žiaru nad Hronom. Ostatné časti a mestské sídliská sú Centrum I, Centrum II, Etapa, IBV (Individuálna bytová výstavba), Medzi vodami a Pod Vŕšky. Bytová výstavba Pod Vŕšky začala po roku [[1989]] v rámci celkového rozvoja mesta. Po dokončení zvyšných sídlisk mesto nezaznamenalo potrebu ďalšej výstavby. V súčasnosti je aktuálny územný plán zameraný na výstavbu smerom k Šibeničnému vrchu. Blízke osady sú Bukovinka, Kupča, Pod krížom, Pri píle, Srnosiete a Štôlňa.
 
== Obyvateľstvo ==
Mesto nezaznamenávanezaznamenalo výrazné výkyvy v mobilite svojichpočte občanov. Zza dlhodobéhoposledných hľadiska20 si zachováva počet obyvateľovrokov. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 malo 19 945 obyvateľov. V súčasnostiroku 2007<ref saname="statistics" ich/> bol počet odhadujeobyvateľov odhadnutí na 18 689. Národnostné zloženie obyvateľov je z veľkej časti zastúpené Slovákmi (''94.24 %''). Druhou najpočetnejšou skupinou sú Rómovia (''1,97 %''), nasledujú Česi (''0,95 %'') a Maďari (''0,69 %'')<ref name="statistics">{{cite web | title = Municipal Statistics | publisher = Statisticky urad Slovenskej republiky | url = http://www.statistics.sk/mosmis/eng/run.html | accessdate = 2007-12-20}}</ref> . Približne 62,07 % z celkového počtu obyvateľov sú [[latinská cirkev|rímskokatolíci]]. Ďalej 25,54 % tvoria obyvatelia bez vierovyznania a zvyšok tvoria [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelici]].<ref name="statistics"/>
 
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 malo mesto 19 883 obyvateľov. Z nich 78,9% boli Slováci, 2,84% Rómovia, 0,5% Češi a 0,4% Maďari. Viac ako 18% obyvateľov si nevybralo národnú identifikáciu (sčítanie v roku 2011 bolo prvým národným sčítaním ľudu s touto možnosťou). V tom istom roku 48,75% obyvateľov boli [[katolíci]] a 2,4% [[evanjelici]]. Iba jedna osoba sa identifikovala ako [[Židia na Slovensku|Žid]], napriek významnej židovskej populácii pred vojnou.
 
=== Primátori Žiaru nad Hronom ===
Řádek 193 ⟶ 195:
 
=== Žiarsky jarmok ===
Žiarsky jarmok je pravidelné podujatie uskutočnňované na jeseň. Stretávajú sa tu miestni remeselníci, hudobníci a predavači. V posledných rokoch sa o zábavu návševníkovnávštevníkov jarmoku starajú aj známe kapely, zábavné stánky či rôzne súťaže.
 
=== Mestský ples ===
Řádek 249 ⟶ 251:
*[[Zuzana Šebová]] (* [[1982]]), slovenská divadelná a televízna herečka
*[[Ľudovít Černák]] (* [[1951]]), riaditeľ [[Závody Slovenského národného povstania|ZSNP]], dvojnásobný minister hospodárstva v 90. rokoch 20. storočia
*[[Milan Škriniar]] (* 1995), Slovenský futbalový reprezentant, v súčasnosti hráč talianskeho Interu Miláno
 
=== Narodení v Žiari nad Hronom<!-- narodení v Žiarskej pôrodnici ale žili inde: Mečiar v Lehotke, Ďurianová v Kremnici (aj ked chodila do Ziaru do skoly). Černák je narodený v Hliníku a býval aj v Kremnici. --> ===