Kysucké Nové Mesto: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 213.151.236.112 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton Značka: rollback |
||
Riadok 44:
}}
'''Kysucké Nové Mesto''' je [[okresné mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]]. Hospodárske a kultúrne stredisko dolných Kysúc je najstarším mestom na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = História mesta
| url = http://www.kysuckenovemesto.sk/historia.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 13.3.2015
| vydavateľ = kysuckenovemesto.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
== Polohopis ==
[[Súbor:Kysucké Nové Mesto, pohľad.jpg|náhľad|Pohľad na Kysucké Nové Mesto, 2015]]
Mesto sa nachádza na severozápade Slovenska, v údolí [[Kysuca|Kysuce]], na rozhraní [[Javorníky|Javorníkov]] a [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchoviny]]. Leží približne {{km|11|m|w}} severne od [[Žilina|Žiliny]], {{Km|20|m|w}} južne od [[Čadca|Čadce]], [[Český Těšín]] je vzdialený {{Km|60|m|w}} a poľský [[Żywiec]] {{Km|65|m|w}}.
=== Geomorfológia ===
Geologická stavba územia Kysuckého Nového Mesta je tvorená [[Flyšové pásmo|flyšovým]] a [[Bradlové pásmo|bradlovým pásmom]].
Flyšové pásmo tvorí prevažnú časť územia. Nachádza sa najmä v oblasti [[Javorníky|Javorníkov]] aj [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchoviny]]. Ílovce prevládajú nad pieskovcami. Jeho hrúbka sa odhaduje na {{m|1600|m}}.
Bradlové pásmo vystupuje v [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchovine]] v južnej časti územia mesta. Vyznačuje sa zložitou geologicko-tektonickou stavbou, ktorú ovplyvnilo laramské, sávske a mladé sávske vrásnenie.
==== Pôda ====
Na území mesta sa nachádza viacero pôdnych typov. Pri rieke [[Kysuca]] a jej prítokoch sú typické fluvizeme. V bradlovom pásme pri mestských častiach [[Oškerda]] a [[Budatínska Lehota]] sa vyskytujú rendziny a parendziny. Na flyši [[Javorníky|Javorníkov]] sú aj hnedé pôdy, ktoré sú tvorené kambizemou.
Pôdy sú stredne bohaté na humus (2 – 5%), miestami chudobnejšie, čoho dôsledkom je málo produkčná bonita pôdy.
=== Podnebie ===
Mesto sa zaraďuje do mierne teplej klimatickej oblasti [[Slovensko|Slovenska]]. Iba vrcholy Stien, s nadmorskou výškou {{m|800|m}} a viac patria do chladnej klimatickej oblasti. Samotné mesto bez mestských častí sa nachádza v teplej oblasti, pretože minimálne 50 dní v roku je s teplotou denného maxima 25 °C a viac.
Priemerná ročná teplota v meste je 8,01 °C. Vegetačné obdobie trvá približne 275 dní v roku (kedy je denná teplota vyššia ako 5 °C). Užšie vegetačné obdobie trvá 150 dní (pri teplote 10 °C a viac). Priemerná júlová teplota je 17 °C, januárová −4,5 °C.
Mesto patrí medzi stredne vlhké lokality Slovenska, keďže priemer zrážok v meste je {{mm|779|m}}, z čoho {{mm|474|m}} pripadá na vegetačné obdobie. Snehová pokrývka býva v údolí rieky [[Kysuca]] do {{cm|50|m}} a trvá 80 až 100 dní. Mrazivých dní je v meste ročne 120 až 140, zamračených 120 až 150 a jasných 40 až 60.
Dominujúce smery vetrov sú zo severu (25%), z juhu (21%) a juhozápadu (14%). Zvyšok tvoria iné vetry a bezvetrie. Priemerné ročné rýchlosti vetra sú 2 až {{m|3|m}}/sek.
=== Vody ===
Územie Kysuckého Nového Mesta patrí do povodia [[Váh]]u a odvodňuje ho rieka [[Kysuca]]. Z územia odvádza viac vody, ako napr. [[Dudváh]], [[Žitava (rieka)|Žitava]], [[Rimava (rieka)|Rimava]], [[Torysa (rieka)|Torysa]], či [[Topľa]] z väčších území povodia. Priemerný ročný prietok ďalších vodných tokov v katastrálnom území mesta do [[Vadičovský potok|Vadičovského potoka]], [[Neslušanka|Neslušanky]] a [[Snežnica|Snežnice]] je {{m3|1}}/sek.
==== Vodné toky ====
* rieka [[Kysuca]]
* potoky [[Radoľčanka]], [[Suľkov potok]], [[Neslušanka]] a jej prítok [[Žeriavka]]
=== Vegetácia ===
V katastrálnom území mesta sú viaceré vegetačné stupne. Z vegetácie prevládajú:
* dubovo-hrabové lesy
* bukové a jedľové lesy kvetnaté
* lipovo-javorový les
* bukové lesy kalcifidné na bradlách
Pôvodná vegetácia sa zachovala najmä v juhovýchodnej časti chotára. V severozápadnej prevládli smrekové monokultúry. Údolie [[Kysuca|Kysuce]] bolo odlesnené. Pre flyšové pásmo je typická menej pestrá vegetácia, ako pre bradlové.
Fauna patrí do eursibírskej podoblasti – palearktickej oblasti. Živočíšne spoločenstvá majú charakter západokarpatskej podhorskej a horskej fauny. V intraviláne mesta sa vyskytuje napr. [[vrabec domový]], [[hrdlička záhradná]] (ktorá sem priletela z Bulharska a značne sa rozmnožila), [[belorítka obyčajná]], [[myš domová]], [[potkan obyčajný]], [[lasica obyčajná]] a [[tchor obyčajný]].
V okolí mesta žije lovná zver, ako [[zajac poľný]], [[srnec hôrny]], [[jeleň obyčajný]], [[sviňa divá]], [[líška obyčajná]], bažanty a jarabice.
=== Ochrana prírody ===
V katastrálnom území mesta sa nenachádzajú plošné chránené územia. <!-- V blízkosti sa však nachádzajú:
* územia chránené podľa zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR - kat. A.B
** chránený prírodný výtvor [[Kysucká brána]]
** štátna [[prírodná rezervácia Rochovica]]
** štátna [[Brodnianka (prírodná rezervácia)|prírodná rezervácia Brodnianka]]
** chránený prírodný výtvor [[Veľké Ostré]]
** štátna prírodná rezervácia [[Ľadonhora]] -->
* územia s významnými biologickými a estetickými hodnotami:
** C kst.
** krajinný priestor [[Škorča]] – [[Tábor]], [[Majtánky]]
<!-- ** údolie potoka [[Snežnica (potok)|Snežnica]]
** údolie [[Vretenský potok|potoka pod Vretenami]] -->
* biologicky hodnotná lokalita
** [[Pod Škorčou]]
* chránené stromy v kategórii chránený prírodný výtvor
Řádek 62 ⟶ 134:
| jazyk =
}}</ref>
** Lipy na Litovelskej – [[lipa veľkolistá]]<ref>{{Citácia
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =Lipy na Litovelskej
| url = https://enviroportal.sk/stromy/detail/lipy-na-litovelskej
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 31.7.2018
| vydavateľ = SAŽP
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
** Vŕba pri železničnej stanici<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
Řádek 80 ⟶ 164:
** lipy v [[Povina|Povine]], [[Lopušné Pažite|Lopušných Pažitiach]] a [[Snežnica|Snežnici]] -->
* stromy chránené uznesením Rady ONV č. 227/69 a č 184/79
** pagaštany pri kostole P. Márie
** park pri hoteli Kysuca (lipy, pagaštany, vŕby)
Řádek 88 ⟶ 172:
==== [[Kysucká brána]] ====
[[Súbor:Kysucká_brána,_pohľad_z_rozhľadne_Tábor.jpg|náhľad|[[Kysucká brána]], pohľad z [[Zoznam rozhľadní na Slovensku|rozhľadne]] Tábor, jún 2017]]
Je to chránený prírodný výtvor. Leží v prielome rieky [[Kysuca|Kysuce]], pruhom bradlového pásma medzi obcami [[Rudinka]], [[Vranie]] a [[Brodno]]. Prechádza ňou cestná a železničná komunikácia. Tvorí najnižšie miesto celého kysuckého údolia a impozantný vstup do južnej časti [[Kysuce|Kysúc]]. Je častým cieľom odborných exkurzií. Tvoria ju štátne prírodné rezervácie [[Rochovica (prírodná rezervácia)|Rochovica]] a [[Brodnianka (prírodná rezervácia)|Brodnianka]]. Nachádzajú sa na rozhraní okresov [[Okres Žilina|Žilina]] a [[Okres Kysucké Nové Mesto|Kysucké Nové Mesto]].
==== Rochovica ====
Nachádza sa v katastrálnom území obcí [[Vranie]] a [[Rudinka]]. Má výmeru {{ha|31.58|m}}, s ochranným pásmom {{ha|3.2|m}}. Je vysoká {{mnm|640|w}} Južné svahy sú strmé až 30° – 40°. V lesných spoločenstvách sa vyskytujú vzácne teplomilné druhy, ktoré tu dosahujú jedno z najsevernejších rozšírení na území [[Slovensko|Slovenska]]. Rastú tu buky, jedle, borovice a javory. Zastúpené sú tu aj teplomilné kry.
| |||