Európsky súd pre ľudské práva: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor Alena_Poláčková.jpg bol odstránený, pretože ho Christian Ferrer na Commons zmazal.
Bez shrnutí editace
Riadok 25:
Sťažnosti na porušenie Dohody môže podať buď niektorý zmluvný štát ('''medzištátna sťažnosť''') alebo jednotlivci, skupiny jednotlivcov či nevládne organizácie ('''individuálna sťažnosť'''). Prejednávanie individuálnych sťažností predstavuje drvivú väčšinu činnosti Súdu.
[[Súbor:Courtroom European Court of Human Rights 02.JPG|náhľad|Pojednávania miestnosť Súdu (pojednávania sa spravidla konajú len v najvýznamnejších veciach prejednávaných veľkou komorou)]]
Sťažnosť predbežne skúma ''samosudca'', pričom platí, že to nesmie byť sudca zvolený na návrh tej vlády, proti ktorej predbežne skúmaná sťažnosť smeruje. O prijateľnosti individuálnych sťažností rozhoduje trojčlenný ''výbor'', ktorý ju môže jednomyseľne odmietnuť alebo o nej jednomyseľne rozhodnúť v merite; výbor sám rozhoduje vo veciach, v ktorých doterajšia judikatúra Súdu je stabilizovaná. Inak vec prejedná sedemčlenná ''komora''*, ktorá rozhodne o merite zväčša definitívne. Komora rozhoduje tiež o prijateľnosti a merite medzištátnych sťažností. V prípade, že ide o veľmi závažnú vec, komora ju postupuje Veľkej komore**, zloženej zo 17 sudcov. Rozsudok Veľkej komory je konečný. Po vynesení rozsudku Komorou môžu vo výnimočných prípadoch sporné strany do 3 mesiacov požiadať o prejednanie pred Veľkou komorou. V komore alebo veľkej komore vždy zasadá sudca zvolený za štát, proti ktorému sťažnosť smeruje (tzv. v slovenských prípadoch bude vždy zasadať sudca zvolený za Slovenskú republiky)Slovensko.
 
Ak Súd dospeje k záveru, že došlo k porušeniu Dohovoru, toto konštatuje v rozsudku. Rozsudok má však len deklaratórny charakter, teda Súd nemôže priamo rušiť vnútroštátne súdne alebo iné rozhodnutia, či rozhodovať o súlade vnútroštátnej legislatívy s Dohovorom. Súd je oprávnený priznať na zmiernenie dopadov porušenia Dohovoru sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie. Členský štát je následne povinný vykonať rozsudok prijatím vhodných vnútroštátnych opatrení (napr. zabezpečiť obnovu vnútroštátneho konania, na čo dnes pamätá napr. čl. 133 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy]], ale niekedy i prijať zmeny legislatívy). Výbor ministrov Rady Európy potom dohliada nad výkonom rozsudkov Súdu.
Riadok 34:
== Slovensko a Európsky súd pre ľudské práva ==
 
Slovenská republikaSlovensko podlieha právomoci Súdu od svojho vzniku, t. j. od 1. januára 1993. Československo uznalo právomoc Súdu od 18. marca 1992, súčasne s ratifikáciou Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
 
Najdôležitejší prípady rozhodnuté proti Slovenskej republike sa týkali (uvedené sú odkazy na oficiálne znenie rozsudku):
Riadok 47:
Súčasnou slovenskou sudkyňou je '''Alena Poláčková''' (29. december 2015 – 28. december 2024).
 
Slovenskú republikuSlovensko ako sudcovia zastupovali:
* Bohumil Repík (29. september 1993 – 31. október 1998);
* [[Viera Strážnická]] (1. november 1998 – 31. október 2004);