Ázijská finančná kríza: Rozdiel medzi revíziami

Od začiatku deväťdesiatych rokov rástli ekonomiky juhovýchodnej Ázie vysokým tempom, v priemere 5- – 9 % ročne. Po ukončení spoločensko-politickej transformácie, ktorá prebiehala najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, sa ekonomiky liberalizovali a prilákali investorov, predovšetkým z Japonska a Európy, ktorí do regiónu presúvali produkciu, najmä kvôli lacnej pracovnej sile. Do polovice roku 1997 do regiónu prišlo takmer 400 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref> Ekonomiky boli silno zamerané na výrobu pre export a vďaka technologickému pokroku a investíciám do infraštruktúry sa zvýšila produktivita práce.

Vlády v regióne zaviedli fixáciu miestnych mien na americký dolár, aby podporili export a prilákali zahraničný kapitál. To síce spočiatku fungovalo, po roku 1995 však začal dolár posilňovať oproti európskym menám a japonskému jenu. Spolu s dolárom posilňovali aj domáce meny, čo predražovalo export a viedlo k postupnému poklesu konkurencieschopnosti na svetových trhoch. Obchodná bilancia východoázijských štátov sa dostala do deficitu.

Nadužívanie úverov viedlo k tomu, že zadĺženie u zahraničných bánk presiahlo úroveň štátnych devízových rezerv. To neskôr viedlo k tomu, že štáty neboli schopné udržať menový kurz s americkým dolárom a museli devalvovať. Veľké množstvo lacných úverov viedlo k príliš vysokej úrovni investovania a množstvo investícií bolo nerentabilných. Finančné trhy v regióne ostávali naďalej nízko rozvinuté, keďže väčšina finančných transakcií bola štruktúrovaná v tradičných finančných centrách.

}}</ref> Obavy z toho, že kríza zasiahne aj [[Čína|Čínu]], sa nepotrvdili. Čína si udržala fixáciu [[juan|juanu]]u na americký dolár, čo síce predražilo jej vývoz oproti lacným menách krajín juhovýchodnej Ázie, zahraničný kapitál ostal v krajine a nedošlo k nedostatku likvidity v krajine.

[[Kategória:Ázia]]
[[Kategória:Juhovýchodná Ázia]]