Článkonožce: Rozdiel medzi revíziami

pôvodný obrázok a popis bol nesprávny - škorpión nepatrí medzi kôrovce
(pôvodný obrázok a popis bol nesprávny - škorpión nepatrí medzi kôrovce)
# exokutikula, vrstva chitínu s trámčekovou štruktúrou a systémom jemných vertikálnych kanálikov;
# endokutikula, spodná vrstva so striedavým uložením chitinózno-bielkovinových fibríl (táto štruktúra dosť pripomína [[preglejka|preglejku]]).
 
[[Súbor:Black scorpionRiesenkrabbe.jpg|leftalt=|vľavo|thumbnáhľad|Kôrovce ako napríklad tento [[škorpiónveľkrab]] musia počas svojho rastu [[kutikula|kutikulu]] zvliekať]]
Hrúbka a mikroštruktúra týchto vrstiev a niektoré prímesové látky ovplyvňujú konečnú tvrdosť kutikuly – táto môže byť relatívne mäkká (''[[Arachnoidea]]''), ale aj pevná a tvrdá (mnohé skupiny [[hmyz]]u). Má viaceré veľmi výhodné vlastnosti – je veľmi odolná voči [[kyselina|kyselinám]] i [[zásada|zásadám]], zabraňuje [[dehydratácia|dehydratácii]] a aj u silne „opancierovaných“ druhov je vždy dostatočne pružná. Má iba jednu nevýhodu a to že zabraňuje v [[Rast (biológia)|raste]]. Preto sa článkonožce periodicky [[zvliekanie|zvliekajú]] – väčšina len v [[larva|larválnom]] štádiu, no niektoré po celý život. Proces zvliekania riadi [[hormón]] [[ekdyzón]], ktorý produkujú párové predohrudné žľazy (''glandulae protothoracales''). Kutikula vždy obsahuje istú prímes [[uhličitan vápenatý|CaCO<sub>3</sub>]], čo ju robí pevnejšou. Článkonožce s mäkkou kutikulou ho majú prítomný len v stopách, kým u iných skupín pozorujeme silnú (väčšina ''[[Diplopoda]]'') alebo veľmi silnú (väčšina ''Crustacea'') inkrustáciu (prestúpenie) CaCO<sub>3</sub>. Sfarbenie kutikuly je predovšetkým pigmentové (chemické), u mnohých skupín sa však vyskytuje aj sfarbenie fyzikálne – vzniká [[interferencia|interferenciou]] [[svetlo|svetla]] na jemných, ale často zložitých mikroskulptúrach epikutikuly. Týmto spôsobom vznikajú predovšetkým rôzne, často veľmi nápadné kovové lesky hmyzu, zriedka i [[pavúky|pavúkov]]. Pretože kutikula napriek svojej pružnosti umožňuje len veľmi obmedzený pohyb, musel proces sklerotizácie už od začiatku prebiehať paralelne so vznikom segmentácie. Výsledkom týchto fylogeneticky veľmi úspešných procesov je kutikulárny [[ektoskelet]], zložený z mnohých obrúčok a štítkov, ktoré sú spoločne nazývané [[sklerit]]y. Ektoskelet každého somitu má u [[fylogenéza|fylogeneticky]] pôvodných typov tvar obrúčky – táto sa skladá z chrbtovej časti (tergitu) a brušnej časti (sternitu), ktoré sú spojené bočným (pleurálnym) blanitým väzom. Takúto stavbu však pozorujeme pomerne zriedka (''Myriapoda'', časť ''Crustacea''), alebo iba na niektorých častiach tela (abdomen u [[šesťnožce|šesťnožcov]] ''Hexapoda''). Naopak, u mnohých skupín vznikajú zložité odvodené sklerity (najmä v ektoskelete hrudi).
 
Anonymný používateľ