Sovietsky zväz: Rozdiel medzi revíziami

Druhým reliéfnym prvkom sú široké, dobre sformované, a preto i odvodňované doliny riek využívané i poľnohospodárstvom. Južne od Západosibírskej nížiny sa rozkladá stará, na nerastné suroviny bohatá, veľmi rozrušená [[Kazašská plošina]]. [[Turanská nížina]] leží v polopúšti a púšti. Suché a horúce podnebie tu podmienilo vznik eolitických foriem reliéfu (presypy) v nižších častiach nížiny, ktoré tvoria púšte [[Karakum]], [[Kyzylkum]] a iné okrajové časti tvoria najmä veternou eróziou poznačené nevysoké plošiny ([[UsťurtUsťjurtská plošina|Usťjurt]], [[Turgajská plošina]]) s početnými svedeckými vrchmi. Horskú obrubu Východoeurópskej nížiny z juhu tvoria tri od seba oddelené pohoria [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho veku]] – [[Karpaty]], [[Krymské vrchy]] a [[Kaukaz]]. Ukrajinské Karpaty (najvyšší vrch [[Hoverla]] {{m|2061|m}}) sú nevysoké, [[flyš]]ovými vrstvami budované a ľahko priechodné pohorie, pre ktoré sú typické široké a odlesnené chrbty ([[poloniny (odlesnené chrbty)|poloniny]]) spadajúce do dolín strmými zalesnenými svahmi. Medzi [[Sevastopoľ]]om a [[FedosijaFeodosija|Feodosijou]] na juhu polostrova Krym sa ťahajú [[Krymské vrchy]] (najv. vrch [[Roman-Koš]] {{m|1545|m}}) budované zväčša [[vápenec|vápencami]] a tvoriace tri od seba oddelené, mierne na sever a strmo na juh spadajúce chrbty. Obdobou polonín sú tu [[jajly]]. Tvoria ich naklonené a značne [[kras|skrasovatelé]] vrcholové [[plošina (geomorfológia)|plošiny]].<br/>

Oblasť [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] sa rozprestiera medzi [[Čierne more|Čiernym]] a [[Kaspické more|Kaspickým morom]] a tvoria ju štyri časti: nížinné a [[Archaikum|archaické]] [[Predkaukazsko]] ([[Kubánska nížina|Kubánska]] a [[Terecko-kumská nížina]], [[Stavropoľská plošina]]); pohorie [[Veľký Kaukaz]], jedno z najkrajších pohorí ZSSR (najv. vrch [[Elbrus]] {{m|5642|m}}); depresiu Zakaukazska tvoria dve nížiny ([[Rionská nížina|Rionská]], [[Kursko-arakská nížina|Kursko-arakská]]); za depresiou sa dvíhajú pohoria [[Malý Kaukaz|Malého Kaukazu]] uzatvárajúce sopečnú [[Arménska vysočina|Arménsku vysočinu]]. Za Kaspickým morom sa začínajú pohoria Strednej Ázie pustatinným pohorím [[Kopet-Dag]] (najv. [[vrch Reza]] {{m|2942|m}}). Jeho pokračovaním sú dve najvyššie pohoria ZSSR, [[Pamír]] s najvyšším bodom ZSSR ([[Kullai Ismoili Somonij|Štítom Komunizmu]] {{m|7495|m}}) a [[Ťanšan]] (najv. vrch [[Štít víťazstva]] {{m|7439|m}}). Pohorie [[Pamír]] je vysoko vyzdvihnutý horský uzol s alpínskym reliéfom a početnými ľadovcami. [[Ťanšan]] je pohorie vrásovo-zlomovej štruktúry, rozčlenené [[zlom (geológia)|zlomami]] na viacero chrbtov so zarovnanými plošinami (syrty), medzi ktorými ležia hlboké kotliny ([[Ferganská kotlina|FergranskáFerganská]], [[Issykkuľská kotlina|Issykkuľská]]). Severne od Ťan-šanu sa rozkladajú dve horské kryhy ([[Džungársky Alatau]], [[Tarbagataj]]) a pohorie [[Altaj]] (najv. [[vrch Belucha]] {{m|4506|m}}) s parovinným reliéfom v stredných výškach a s alpínskym reliéfom v najvyššej dodnes zaľadnenej časti. Výbežkom Altaja na severe je [[Kuznecký Alatau]] a [[Salairský masív]], ktorý uzatvárajú Kuzneckú kotlinu bohatú na uhlie. Východným pokračovaním [[Altaj]]a je vyše {{m|3000|m}} vysoké pohorie [[Sajany]]. Medzi riekami [[Jenisej]] a [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozprestiera [[Stredosibírska plošina]] (500{{--}}{{mnm|700}}) s lávovými pokrovmi ([[trapy]]). Plošina je rozrezaná hlbokými dolinami riek s početnými [[vodopád]]mi a prahmi, na severe strmo spadá do [[Stredosibírska nížina|Stredosibírskej nížiny]] bohatej na jazerá. Pohoria v Pribajkalsku a Zabajkalsku tvoria nevysoké a ploché horské chrbty severovýchodného a juhozápadného smeru oddelené pozdĺžnymi zlomovými zníženinami. Jednou z nich je priekopová prepadlina jazera [[Bajkalské jazero|Bajkal]], ktoré je najhlbším jazerom sveta ({{m|1620|m}}). Východne od rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozkladá horská oblasť severovýchodnej [[Sibír]]i s viacerými pohoriami oblúkovitého tvaru ([[Stanový chrbát|Stanový]], [[Verchojanský chrbát|Verchojanský]] a [[Čerkeského chrbát]], [[Kolymské vrchy]] a iné), ktoré obklopujú náhorné plošiny (Ojmjakonská a iné). Najvyššie pohorie [[Sibír]]i a Ďalekého východu je na polostrove [[Kamčatka]]. (sopka [[Kľučevská sopka|Kľučevskaja]] {{m|4750|m}}). Na Kamčatke a [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]] je do 40 činných [[sopka|sopiek]], Južnú časť Ďalekého východu vypĺňajú pohoria [[Sichote-Aliň]] a [[Burejský chrbát]], oddelené nížinou pri rieke [[Amur (rieka)|Amur]].

ZSSR malo veľké zásoby draselnej soli ([[Solikamsk]], [[Starobin]]), kamennej soli ([[Donecká panva]], dolné [[Povolžie]]), [[glauberova soľ|Glauberovej soli]] ([[Garabogazköl Aylagy|záliv Kara-Bogaz-Gol]]), bohaté ložiská [[apatit]]ov (polostrov [[Kola]]), [[fosfáty|fosfátov]] ([[Kazachstan]]). [[Diamant]]y sa ťažili v [[Jakutsko|Jakutskej autonómnej republike]].

Sovietsky zväz bol [[národnosť|národnostne]] jednou z najrôznorodejších krajín sveta, s viac než 200 odlišnými etnickými skupinami. V roku 1991 žilo v krajine 293 miliónov obyvateľov, čo z nej robilo tretiu najľudnatejšiu krajinu na svete, po Číne a Indii. V posledných rokoch existencie, boli najväčšou národnostnou skupinou [[Rusi]] (50,78 %), po ktorých nasledovali [[Ukrajinci]] (15,45 %) a [[Uzbeci]] (5,84 %). Ďalšie národnostné skupiny tvorili [[Abcházci]], [[Adygejci]], [[Arméni]], [[Asýrčania]], [[Azerbajdžanci]], [[Avari]], [[Baškirci]], [[Bielorusi]], [[Bulhari]], [[Buriati]], [[Čečeni]], [[Číňania]], [[Čuvaši]], [[Estónci]], [[Evenkovia]], [[Fíni]], [[GaugaziGagauzi]], [[Gréci]], [[Gruzínci]], [[Inguši]], [[Inuiti]], [[Jakuti]], [[Kalmyci]], [[Karakalpaci]], [[Karelci]], [[Keti]], [[Kórejčania]], [[Kazachovia]], [[Kozáci]], [[Kirgizi]], [[Lezgínci]], [[Lotyši]], [[Litovci]], [[Maríjci]], [[Maďari]], [[Moldavci]], [[Mongoli]], [[Mordvíni]], [[Nemci]], [[Nenci]], [[Osetínci]], [[Poliaci]], [[Rómovia]], [[Rumuni]], [[Tadžici]], [[Tatovia]], [[Tatári]], [[Turkméni]], [[Tuvinci]], [[Ujguri]], [[Udmurti]], [[Židia]] a ďalší. Najmä kvôli rozdielnemu životnému štýlu jednotlivých národov a z toho vyplývajúcej rozdielnej pôrodnosti, pomer Rusov a ostatných slovanských národov k iným národnostiam od konca druhej svetovej vojny klesal.

* [[Larisa Semionovna Latyninová|Larisa Latyninová]] – športová gymnastka

* [[Veniamin VenjaminovičVeniaminovič Alexandrov|Veniamin Alexandrov]] – hokejista