Michal IV. (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Georgeo88 (diskusia | príspevky)
d preklepy
Riadok 28:
Michael IV. pochádzal z rodiny [[roľník]]ov z provincie [[Paflagónia]] (iný prepis: Paflagonia). Na [[cisár]]sky dvor sa Michal dostal prostredníctvom svojho brata, [[eunech]]a a vysokého [[štát]]neho [[úrad]]níka Ioanna Orfanotrofa. Stal sa cisárovým [[komorník]]om a hoci to Roman netušil, stal sa aj milencom jeho ženy. Roman ho z ničoho neupodozrieval. 11. apríla [[1034]] však Roman za záhadných okolnosti umrel a Michal sa hneď na druhý deň oženil so Zoe. Následne si však nechal poradiť od svojho brata, ktorý sa stal [[ministerstvo financií|ministrom financií]], aby Zoe uväznil a vládol sám. Michal ale trpel výčitkami [[svedomie|svedomia]], že zradil svojho bývalého pána (Romana) a tak dal postaviť mnoho [[kláštor]]ov.
 
Michal bol veľmi pohľadný, štedrý a šikovný, ale trpel [[epilepsia|epilepsiou]] a bol nevzdelaný, preto prenechal vládu na svojho brata. Ten finančnými a [[vojna|vojenskými]] [[reforma]]mi navrátil ríši stratenú silu. Na východnej hranici bolo po dlhom obliehaní dobyté mesto [[Şanlıurfa|[Edessa]].
 
V roku [[1035]] požiadal emir [[Palermo|Palerma]] ([[Sicília (ostrov)|Sicília]]) o pomoc Michala, kvôli povstaniu jeho brata. Aj napriek následnej smrti emira boje na Sicílii pokračovali. V roku [[1038]] bola začatá výprava na čele s Georgiom Maniakosom. Výpravy sa zúčastnil takisto aj manžel Michalovej sestry Stefanos. V priebehu nasledujúceho roka boli dobyté mestá Palermo a [[Messina]]. Vďaka Maniakosovmu skvelému vedeniu sa takmer podarilo ovládnuť celú Sicíliu, ale v roku [[1040]] došlo k jeho stretu so Stefanosom. Po hádke sa Stefanos urazil a poslal správu Michalovi, že Maniakos plánuje sprisahanie. Následne bol Maniakos povolaný do [[Konštantínopol]]u a uväznený. Veliteľom sa stal práve Stefanos. Ten bol však onedlho zabitý a zmätok v [[Byzantská ríša|byzantskej]] armáde využili [[Arabi]]. Najprv vypuklo povstanie, aby následne byzantskú armádu vytlačili z dobytých území, pričom nedobytá zostala len Messina.