Alexander Mach: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Starekolena (diskusia | príspevky)
hlavne wlinky
Riadok 9:
}}
 
'''Alexander (Šaňo) Mach''', pseud. ''Alexander Mach Mederský'' (* [[11. október]] [[1902]], Slovenský Meder, dnes [[Palárikovo]] – † [[15. október]] [[1980]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudácky]] politik a novinár. Veliteľ [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] (1939 - 1940, 1940 - 1944), minister vnútra a podpredseda vlády (1940 - 1944) [[Prvá slovenská republika|Slovenského štátu]]. Bol spoluzodpovedný za perzekúciu [[Židia na Slovensku|slovenských židov]] a protifašistického[[Protifašistický hnutiabojovník|protifašistov]].
 
== Životopis ==
Mach študoval v rokoch [[1916]] - [[1922]] bohoslovectvo v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]] a [[Trnava|Trnave]], no napokon sa rozhodol nestať sa kňazom. Od roku [[1922]] bol funkcionárom [[HSĽS|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]] (HSĽS). Vďaka patronátu [[Vojtech Tuka|Vojtecha Tuku]] sa dostávadostal do vedenia [[Rodobrana|Rodobrany]] (založená 1923) a politického výboru HSĽS<!-- Podľa anglickej wiki: was appointed to the party's political committee in 1924. Podľa nemeckej: 1925 wurde er deren Zentralsekretär --> už v roku 1924. Od roku 1923 bol redaktorom časopisu ''Trenčan'', v rokoch 1925 -[[1939]] bol redaktorom a šéfredaktorom [[Slovák (noviny)|Slováka]] a od roku 1936 šéfredaktor ''[[Slovenská pravda (orgán HSĽS)|Slovenskej pravdy]]''.<ref>Encyklopédia Slovenska, SAV, 1979</ref>
 
Od roku bol [[1936]] členom vedenia HSĽS a vedúcim predstaviteľom tzv. [[Radikálne krídlo|radikálneho krídla]]. V rokoch [[1938]] - [[1939]] sa podieľal na rozbití [[Česko-slovenská republika|ČSR]]. Keď bol [[18. október|18. októbra]] 1938 zriadený na Slovensku Úrad propagandy, Mach sa stal jeho šéfom (do r. 1940). [[10. marec|10. marca]] 1939 bol pri tzv. [[Homolov puč|Homolovom puči]] spolu s ďalšími ľudáckymi predstaviteľmi zatknutý a prevezený do Čiech, no zakrátko bol prepustený. Po zasadnutí slovenského snemu 14. marca 1939 slávnostne oznámil v rozhlase vyhlásenie [[Prvá slovenská republika|Slovenského štátu]].
 
V rokoch bol 1939 - [[1944]] hlavným veliteľom [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], [[1940]] - [[1945]] ministrom vnútra, 1940 - 1944 aj podpredsedom vlády.
Riadok 20:
Orientoval sa na tesnú spoluprácu s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]], bol zodpovedný za perzekúciu [[Slovensko|slovenských]] [[Židia|židov]] a protifašistického hnutia.
 
V marci [[1945]] utiekol do [[Rakúsko|Rakúska]], [[Spojené štáty|Američanmi]] bol však vydaný do [[Česko-Slovensko|ČSR]]. V roku [[1947]] bol súdený spoločne s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] a [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinandom Ďurčanským]] pred [[Národný súd|Národným súdom]] v Bratislave. Tiso i Ďurčanský boli odsúdení na trest smrti, vyhlásenie rozsudku nad Machom bolo odložené kvôli chorobe. Mach, napriek tomu, že sa očakával trest smrti, bol odsúdený len na 30 rokov väzenia. Trest bol neskôr zmiernený na 25 rokov a [[9. máj]]a [[1968]] (po 23 rokoch vo väzení) bol Mach [[amnestia|amnestovaný]] prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodom]]. 
 
Po amnestii a prepustení z väzenia žil v Bratislave a písal pamäti. Stretával sa s niektorými predstaviteľmi bývalej prvej Slovenskej republiky, napr. bývalým poslancom [[Pavol Čarnogurský|Pavlom Čarnogurským]] a spisovateľom [[Milo Urban|Milom Urbanom]].
 
== Vzťahy s komunistickými intelektuálmi ==
Napriek tomu, že sa Mach podieľal na perzekúcii komunistickej strany, udržiaval koncom 30. a v prvej polovici 40. rokov vzťahy s niektorými známymi komunistami napr. [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]] a [[Laco Novomeský|Lacom Novomeským]]. „Novomeský nebol politickou veľmocou, bol dobrý básnik, môj dobrý priateľ, ale zároveň aj môj ideový nepriateľ", napísal Mach<ref name=":0" />. Vyskytujú sa dohady, že tieto vzťahy mu pred [[Národný súd|Národným súdom]] zachránili život. Avšak túto hypotézu odmieta ako Machov obžalobca [[Anton Rašla|Rašla]]<ref>Anton Rašla a Ernest Žabkay, Proces s dr. J. Tisom, Tatrapress 1990; kapitola "Ako to bolo s trestom pre A. Macha</ref>, tak aj samotný Mach<ref name=":0">Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Matica Slovenská 2008;</ref>. Obaja zhodne tvrdia, že svedectvo Novomeského a iných na súde až tak nezávažilo a že Mach za svoj život vďačí najmä tomu, že sa v očakávaní rozsudku smrti otvorene hlásil k všetkému čo vykonal (na rozdiel od [[Jozef Tiso|Tisa]], ktorý v očakávaní amnestie vinu zvaľoval na Nemcov). Tento prístup údajne presvedčil predsedu Národného súdu [[Igor Daxner|Daxnera]], ktorý sa rozhodol neodsúdiť Macha na smrť. Aby mu ako menej populárnemu z dvojice Tiso - Mach (tretí súdený [[Ferdinand Ďurčanský|Ďurčanský]] bol v exile) mohli dať menej prísny trest, Daxner a Rašla s pomocou [[Michal Gera|dr. Michala Geru]] nafingovali u Macha "náhle ochorenie" (pľúcna choroba) a presunuli ho do neskoršieho pojednávania, kde už dostal len trest 30 rokov väzenia.
 
Často sa tiež vyskytuje tvrdenie, že Mach sa ešte pred vojnou alebo počas nej priateľsky stretával s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]<ref name=":1">Napríklad článok [http://zena.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=2563433 Šaňo Mach - Židom strach! Pomohli mu pred popravou komunisti?]</ref>, avšak toto vo svojich pamätiach popierajú ako Husák<ref>Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Viliam Plevza, Tatrapress 1991, strana 29-32;</ref>, tak aj Mach<ref>Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Matica Slovenská 2008; v kapitole "Vraj vôľu ľudu vyjadrujú tanky" (strana 250) Mach tu opisuje svoje prvé stretnutie s Husákom v roku 1956</ref>. Tieto tvrdenia po roku 1990 šíril [[Rudolf Barák]]<ref>Článok Rudolfa Baráka v Českých Novinách 6. decembra, citovaný v knihe Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Viliam Plevza, Tatrapress 1991</ref> (ktorý sa v päťdesiatych rokoch zúčastnil prípravy [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|vykonštruovaného procesu proti Husákovi]]) s odvolaním sa na šéfa protikomunistického oddelenia [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] [[Imrich Sucký|Imricha Suckého]]. Dôvodom týchto špekulácií bolo, že Mach ako minister vnútra niekoľkokrát dal na základe rôznych intervencií prepustiť Husáka zo zaisťovacej väzby, a preto mu mal Husák na revanš po vojne zachránil život pred súdom. Husák nepoprel, že v roku 1941 bol s Machom pri masových hroboch v [[Katynský masaker|Katyni]]: „Cesta na Ukrajinu bola sprostá Machova policajná akcia. Mohol som si vybrať: Alebo pôjdeš na Ukrajinu, aby si na vlastné oči videl, čo porobili boľševici, alebo pôjdeš - do Ilavy." <ref name=":1" /> Nakoniec sa Mach a Husák stretli práve vo väzení v 50. rokoch, po tom čo Husák dostal doživotie ako [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázny nacionalista]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pavel Matocha, Frank Reiss|meno=|titul=Potíže s hrdiny: příběh Franka Reissa|vydanie=2004|vydavateľ=Lidové noviny|miesto=|rok=|isbn=8071067180|strany=}}</ref>
Vyskytuje sa mienka, že tieto vzťahy mu pred [[Národný súd|Národným súdom]] zachránili život. Avšak túto hypotézu odmieta ako Machov obžalobca [[Anton Rašla|Rašla]]<ref>Anton Rašla a Ernest Žabkay, Proces s dr. J. Tisom, Tatrapress 1990; kapitola "Ako to bolo s trestom pre A. Macha</ref>, tak aj samotný Mach<ref name=":0">Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Matica Slovenská 2008;</ref>. Obaja zhodne tvrdia, že svedectvo Novomeského a iných až tak nezávažilo a že Mach za svoj život vďačí najmä tomu, že sa v očakávaní rozsudku smrti otvorene hlásil k všetkému čo vykonal (na rozdiel od [[Jozef Tiso|Tisa]], ktorý v očakávaní amnestie vinu zvaľoval na Nemcov). Tento prístup údajne presvedčil predsedu Národného súdu [[Igor Daxner|Daxnera]], ktorý sa rozhodol neodsúdiť Macha na smrť. Aby mu ako menej populárnemu z dvojice Tiso - Mach (tretí súdený [[Ferdinand Ďurčanský|Ďurčanský]] bol v exile) mohli dať menej prísny trest, Daxner a Rašla s pomocou [[Michal Gera|dr. Michala Geru]] nafingovali u Macha "náhle ochorenie" (pľúcna choroba) a presunuli ho do neskoršieho pojednávania, kde už dostal len trest 30 rokov väzenia.
 
Podľa českého historika [[Michal Macháček|Michala Macháčeka]]: Mach v skutočnosti udržiaval dlhodobé priateľské vzťahy nie s Husákom, ale s Novomeským. Novomeský na súde vypovedal korektne v jeho (Machov) prospech, ale podľa Macháčeka rozhodol širší ľudský rozmer. Alžbeta Machová chodila pred vynesením rozsudku orodovať za svojho manžela u jednotlivých aktérov a najmä ich manželiek. Pritom nechodila sama, ale brala so sebou i svoje deti. Mach navyše prejavil počas procesu ľútosť a bral na seba zodpovednosť aj pri obvineniach, ktoré sa jednoznačne týkali iných obvinených, čo mu prinieslo určité sympatie. Husák bol však v tejto otázke tvrdý, na jednej besede v polovici 60. rokov verejne tvrdil, že keď ho umiestnili v Leopoldove do cely, kde už sedel Mach, ten mu údajne hneď ďakoval za záchranu života. Husák mu odpovedal, že nech neďakuje, lebo keby bolo vtedy podľa neho, tak by visel. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=JANCURA|meno=Vladimír|titul=Husákov profil dokresľujú archívne objavy. (Rozhovor s českým historikom Michalom Macháčekom).|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-03-23|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/387579-husakov-profil-dokresluju-archivne-objavy/|dátum prístupu=2018-02-27|jazyk=sk-SK}}</ref>
Často sa tiež vyskytuje tvrdenie, že Mach sa ešte pred vojnou alebo počas nej priateľsky stretával s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]<ref name=":1">Napríklad článok [http://zena.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=2563433 Šaňo Mach - Židom strach! Pomohli mu pred popravou komunisti?]</ref>, avšak toto vo svojich pamätiach popierajú ako Husák<ref>Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Viliam Plevza, Tatrapress 1991, strana 29-32;</ref>, tak aj Mach<ref>Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Matica Slovenská 2008; v kapitole "Vraj vôľu ľudu vyjadrujú tanky" (strana 250) Mach tu opisuje svoje prvé stretnutie s Husákom v roku 1956</ref>. Tieto tvrdenia po roku 1990 šíril [[Rudolf Barák]]<ref>Článok Rudolfa Baráka v Českých Novinách 6. decembra, citovaný v knihe Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Viliam Plevza, Tatrapress 1991</ref> (ktorý sa v päťdesiatych rokoch zúčastnil prípravy [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|vykonštruovaného procesu proti Husákovi]]) s odvolaním sa na šéfa protikomunistického oddelenia [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] [[Imrich Sucký|Imricha Suckého]]. Dôvodom týchto špekulácií bolo, že Mach ako minister vnútra niekoľkokrát dal na základe rôznych intervencií prepustiť Husáka zo zaisťovacej väzby, a preto mu mal Husák na revanš po vojne zachránil život pred súdom.
 
Husák nepoprel, že v roku 1941 bol s Machom pri masových hroboch v [[Katynský masaker|Katyni]]: „Cesta na Ukrajinu bola sprostá Machova policajná akcia. Mohol som si vybrať: Alebo pôjdeš na Ukrajinu, aby si na vlastné oči videl, čo porobili boľševici, alebo pôjdeš - do Ilavy." <ref name=":1" /> Nakoniec sa Mach a Husák stretli práve vo väzení v 50. rokoch, po tom čo Husák dostal doživotie ako [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázny nacionalista]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pavel Matocha, Frank Reiss|meno=|titul=Potíže s hrdiny: příběh Franka Reissa|vydanie=2004|vydavateľ=Lidové noviny|miesto=|rok=|isbn=8071067180|strany=}}</ref>
 
Podľa historika Michala Macháčeka: Mach v skutočnosti udržiaval dlhodobé priateľské vzťahy nie s Husákom, ale s Novomeským. Novomeský na súde vypovedal korektne v jeho (Machov) prospech, ale podľa Macháčeka rozhodol širší ľudský rozmer. Alžbeta Machová chodila pred vynesením rozsudku orodovať za svojho manžela u jednotlivých aktérov a najmä ich manželiek. Pritom nechodila sama, ale brala so sebou i svoje deti. Mach navyše prejavil počas procesu ľútosť a bral na seba zodpovednosť aj pri obvineniach, ktoré sa jednoznačne týkali iných obvinených, čo mu prinieslo určité sympatie. Husák bol však v tejto otázke tvrdý, na jednej besede v polovici 60. rokov verejne tvrdil, že keď ho umiestnili v Leopoldove do cely, kde už sedel Mach, ten mu údajne hneď ďakoval za záchranu života. Husák mu odpovedal, že nech neďakuje, lebo keby bolo vtedy podľa neho, tak by visel. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=JANCURA|meno=Vladimír|titul=Husákov profil dokresľujú archívne objavy. (Rozhovor s českým historikom Michalom Macháčekom).|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-03-23|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/387579-husakov-profil-dokresluju-archivne-objavy/|dátum prístupu=2018-02-27|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
== Spomienky Alexandra Macha ==